Ste alergický na oslovenie ´politik´, súčasné politické dianie teda už vôbec nesledujete?
V živote som nebol politik, som dvojnásobný majster sveta v hokeji. Prečo ma neberiete takto? Kto ma berie ako politika a nie ako športovca, tak je analfabet. Do politiky som sa dostal náhodou, a to mi zničilo život. To je všetko, čo k tomu môžem povedať. Lebo hrať sa na politika a riešiť niečo tak neefektívne, ako riešia naši poslanci, to je tragédia Slovenska. Pre túto republiku som počas svojho života niečo urobil. A to neurobil žiaden z tých poslancov, ktorí tam sedeli.
Pokračujte…
Celý život som bojoval za Československo, respektíve Slovensko. Zviditeľňoval som našu krajinu v zahraničí a robil jej dobré meno, no rok a pol v politike mi úplne pošpinil meno. Ľudia to otočili proti mne. Viem, z akých pomerov som vyšiel, čo som zač, ako som rástol a čo všetko som dosiahol. No hodnotiť ma ako politika je smiešne a scestné.
Takže neudržiavate vzťahy so žiadnym z politikov, ktorí vtedy sedeli s vami v parlamente?
Nie, načo? Ja nemám problém s nikým. Z tých poslancov, ktorí tam vtedy sedeli, koľkých ľudia poznajú? No mňa pozná takmer každý. Do parlamentu som sa dostal náhodou. Videl som, hanbím sa, tragédia národa. Ale to je tak asi na celom svete.
(rozhovor pokračuje pod obrázkom)
Zdroj: sns.sk, Lukáč sa do NR SR dostal ako člen národniarskej SNS.
V minulosti ste robili aj mestského poslanca v Košiciach. Ani túto funkciu už nezastávate?
Nie, to už takisto nie je aktuálne. Nemám s tým v súčasnosti už nič. Mám už svoj vek a nepotrebujem sa už zbytočne stresovať. Politika nie je moja parketa, hokej áno. V oboch je veľa špiny, no v politike, samozrejme, ešte viac.
Ak by ste teda vedeli vrátiť čas, na politickú scénu by ste ani nevstupovali?
Tam sa ani nedá vkročiť s poctivou prácou a pravdou. Veď sa len pozrite, ako žili vtedy tí politici a ako si žijú dnes. Dnes vstúpiš do politiky a zabezpečíš seba aj svoje deti. Ja som dostal za majstra sveta 50-tisíc korún. Poznám spolužiakov zo školy, ktorí nemali ani na cigarety a s otvorenými ústami na mňa pozerali v televízii. Pritom dnes sú milionári a smejú sa mi do očí.
Z vašich slov cítiť veľkú frustráciu a zlosť.
Ako som už povedal, človek, ktorý chodil pomaly celý život v montérkach a nemal ani na cigarety, má dnes mercedesy, baráky, chaty. A ja prežívam z mesiaca na mesiac. Tak potom, čo sme to za republiku?! Vy robíte za pár stoviek eur, naháňate sa celý mesiac a on si zaletí do Paríža na futbal, luxusná dovolenka pri mori, pozemky… Odkiaľ to má? Vďaka poctivej práci? Veď bežný človek tu musí na niečo také robiť 10 rokov! Veď to sú nehanebné veci! Tak potom, z čoho má byť občan spokojný? A verte mi, Vinco Lukáč takisto nie je spokojný.
Vysvetľujete si to tak, že pravdovravnosť sa v politike príliš nenosí a aj toto bol váš problém v danom prostredí?
Jednoznačne! Som pravdovravný a poviem bez obalu, ako sa veci ozaj majú. Iný nebudem. Politika je vážne remeslo. Človek musí mať prehľad, musí byť dobrý manažér s riadiacimi schopnosťami, musí poznať ľudí a ich mentalitu. Je to reprezentant národa, ktorý musí mať skúsenosti a nie že niekto tam skočí hneď rovnými nohami a nemá nič za sebou. Prežil som medzi nimi istý čas a môžem vám povedať, že zo 150 poslancov tam bolo 120 debilov! Pokojne to takto napíšte… Aspoň s tými zvyšnými 30 sa dalo rozprávať. Mojou životnou smolou bolo, že po roku a pol padla vláda. Chcel som predstúpiť v parlamente pred rečnícky pult a ako to vravím teraz vám, by som aj im povedal z mosta doprosta, čo si o nich myslím. A to isté sa týka aj hokeja. Prečo nerobím v hokeji? Lebo poviem pravdu.
Nadhodili ste hokejovú tému. Čo hovoríte na stav slovenského hokeja, prípadne nášho športu ako takého?
Čo mám na to povedať? Dnes oslavujeme 10. miesto, že so vztýčenou hlavou porazíme Maďarsko. Tomu mám akože tlieskať? Šport je obrazom spoločnosti a ide to s ním u nás dolu vodou. Ja nie som nahnevaný, že dnes hráči zarábajú také peniaze, keď sú dobrí. Ja som nahnevaný, že moja generácia, respektíve generácia od Dzurillu, Holečka, Nedomanského alebo Golonku dnes živorí. Veď my sme oproti dnešným hráčom chudáci. Ja som dostal za majstra sveta 50-tisíc korún. Koľko dnes berú funkcionári a rôzni agenti? To keby sme dnes boli majstrami sveta, tak priletí lietadlo a nám budú ruky, nohy bozkávať, aké dobré meno robíme krajine.
(rozhovor pokračuje nižšie)
Zdroj: Facebook, Sknazivo (Športové prenosy online)
Cítite, že dnešná spoločnosť nevie doceniť úspechy, ktoré vaša generácia dosiahla?
Poviem to takto, v Nemecku, Kanade alebo Poľsku je o športovcov, ktorí niečo dokázali, postarané. U nás nula bodov. Celá moja generácia žobračíme. Ja ako majster sveta musím chodiť s prosíkom, že haló, treba aj žiť nejako. Toto je štát, toto je systém? Dnes pritom pozeráme telku a potetovaní, nagelovaní chlapci majú milióny na účte. Dnes im z neba padajú tie peniaze. A za čo? Za hovno! Doslova za nič. Môcť sa druhýkrát narodiť, tak som tenista. Veď berú milióny veľakrát za priemerné výkony a tučné sumy dostávajú aj za prehry. Svet sa zbláznil.
Tak ale futbalisti napríklad nedávno postúpili do osemfinále majstrovstiev Európy.
V roku 1976 sme boli majstri Európy a dnes? Kvalifikujeme sa na ME, kde postupuje pomaly polovica Európy a robíme z nich bohov. Keď toto verejnosti stačí, tak potom je to asi v poriadku.
Veľa sa hovorí o slabej štátnej podpore športu, súhlasíte?
Zase by sme skončili pri politikoch, už sa k nim nechcem vyjadrovať. Iste, nájdu sa aj super politici, no tých je mizivé percento. A to je jedno, či sa bavíme o Bratislave, Košiciach alebo Banskej Bystrici. My, bežní ľudia s tým musíme žiť všade rovnako. A to isté športovci. Musia sa spoliehať sami na seba, prípadne na pomoc od rodiny a sponzorov. Štát im nepomôže.
Otázka, ktorá možno mohla prísť hneď na úvod, no napokon predsa – čo robí dnes Vincent Lukáč?
Od februára som na dôchodku. Moja generácia prežíva dva úplne odlišné svety. V mladosti sme tu mali socializmus, teraz kapitalizmus. Je to, ako to je. Mrzí ma, že medzi ľuďmi sú dnes u nás veľké sociálne rozdiely.
|
Vincent Lukáč (62) je bývalý slovenský hokejista, tréner a politik. V roku 2004 bol uvedený do Siene slávy slovenského hokeja, je i dvojnásobným majstrom sveta (1977 a 1985). V parlamentných voľbách 2010 sa stal poslancom národnej rady za SNS, túto funkciu vykonával do predčasných volieb v roku 2012. Pôsobil aj ako poslanec miestneho zastupiteľstva v Košiciach. V súčasnosti je dôchodcom. |
