Ako hodnotíte výsledok samitu NATO vo Varšave? Prekvapilo vás niečo zo záverov, ku ktorým členovia Severoatlantickej aliancie dospeli?
Aby som pravdu povedal, žiadne zvláštne prekvapenie to nie je. To, čo sa vo Varšave odsúhlasilo, je dlhodobá pozícia NATO. To znamená, že Rusko bolo definované ako protivník, nie ako nepriateľ. Myslím si, že to nedávno v relácii Události a komentáře precízne vysvetlil Hynek Kmoníček (riaditeľ zahraničného odboru Kancelárie prezidenta Českej republiky – pozn. red.). Objavili sa náznaky, že s Ruskom sa diskutovať bude, čo je trend ostatných dní. A to, že sa rozmiestňujú štyri prápory v Pobaltí a Poľsku, nepokladám za prevratný čin. Po prvé sa o tom vie už dlho, po druhé štyri prápory sú síce pekné, ale nezmohli by nič v prípade, že by malo Rusko skutočne záujem tieto štáty napadnúť. Sami Američania hovoria, že je to len taký nastražený drôt. Ja osobne sa domnievam, že Rusko nemá v pláne prepadnúť baltské štáty alebo dokonca Poľsko.
Keď je umiestnenie vojsk Severoatlantickej aliancie len symbolickým opatrením, nie skutočnou hrozbou, prečo proti tomu Rusko tak protestuje a vyhráža sa protiopatrením?
Samozrejme, to zvyšuje napätie v regióne. Rusom sa to nebude páčiť.
Ale Rusko má na druhej strane hraníc s pobaltskými štátmi rozmiestnené vojská vo viac ako desaťnásobnej prevahe, v oblasti Kaliningradu, ktorá delí Poľsko od Litvy pásmom 65 kilometrov, okrem toho sústredilo aj mohutnú raketovú obranu proti vzdušným a námorným silám. Môžeme sa teda obavám Poľska a pobaltských krajín čudovať?
Majú desaťnásobnú prevahu vo svojej vlastnej krajine, to je trochu rozdiel. Tam nie je žiadna Aliancia, tam nie sú sily kolektívnej bezpečnosti, tam také spojenecké sily nie sú. Rusko tam má svoje vlastné sily, každý štát má na svojom území vlastné sily, takže to by som nepovažoval za nejaké vystupňovanie napätia, skôr je to reakcia na našu iniciatívu. Ale znova opakujem, nie je to nič závažné, podľa môjho názoru je to normálny postup.
Myslíte si, že rozhodnutie o umiestnení štyroch mechanizovaných práporov NATO v Pobaltí zvýši riziko, že Rusko rozmiestni v Kaliningradskej oblasti a pri hraniciach s pobaltskými krajinami nejaké rakety?
Podľa môjho názoru už tam Rusko rakety Iskander, aj keď nie tú úplne najnovšiu verziu, má. Samozrejme, nejakým spôsobom na to reagovať bude. Reagovať musí, aj keď, znovu opakujem, tie štyri prápory nejaké zvláštne nebezpečenstvo pre Rusko a jeho armádu nevytvárajú.
Nemáte teda pocit, že by varšavský samit priniesol niečo nové, niečo prevratné?
Nová je kybernetická bezpečnosť, o nej sa však hovorí dlho; a možno aj konečne nejaký záväzok na zvýšenie intenzity boja s Islamským štátom, čo hodnotím veľmi pozitívne. Dúfajme, že to nebude ako s pohraničnou strážou Európskej únie, ktorá má vzniknúť niekedy do roku 2020.
Záväzok, že sa Severoatlantická aliancia zapojí do riešenia problému v Stredozemnom mori, teda do problému, ktorý dnes tak trápi Európu, a síce migračnej krízy, považujete za správny?
Samozrejme, to už mala urobiť dávno.
Nepovažujete za prelomové aj rozhodnutie Spojených štátov, že odovzdajú protiraketovú obranu do aliančnej kompetencie?
Neviem podrobnosti, ale osobne si myslím, že je to krok na uchlácholenie Ruska a verejnosti. Nemyslím si, že protiraketová obrana bude plne pod kontrolou Severoatlantickej aliancie. Ale to je môj názor, možno sa mýlim. Podľa môjho názoru budú hlavnými pánmi stále Spojené štáty.
Nebol zbytočný boj vtedajšej českej opozície, medzi inými aj dnes vládnucej sociálnej demokracie, proti umiestneniu amerického radaru na území Českej republiky, keď dnes by bol pod kontrolou Severoatlantickej aliancie, ktorej je Česko súčasťou?
Vtedy práve veľa ľudí v Česku namietalo, že radar v Česku nie je pod velením NATO, že je pod velením USA. A to bol jeden z dôvodov, prečo proti nemu niektorí protestovali. Ale nie je pravda, že by sme nechceli radar na našom území, nechceli ho Spojené štáty, nechcel ho prezident Obama. Poslanci, ktorí hovoria, že sme sa ho vzdali, nemajú správne informácie.
Už sa objavila v českých médiách kritika, že prezident Miloš Zeman, ktorý sa za Českú republiku na samite vo Varšave spolu s ministrami zahraničia a obrany zúčastnil, patril k tým, ktorí presadzovali zrušenie protiruských sankcií a začatie komunikácie s Ruskom. Považujete postoj Miloša Zemana za zlý alebo za správny?
Považujem to za absolútne správny postoj. Ak chceme vojnu, tak sa s Ruskom nebavme. Ale ak chceme normálne vzťahy alebo aby to bol protivník, nie nepriateľ, tak sa s Ruskom baviť musíme. Toho, kto si želá, aby sa Rusko destabilizovalo a vznikol tam nejaký chaos, ľutujem a varujem pred týmto postojom. Bez dialógu nie je žiadna dohoda, žiadny kompromis. Tí, ktorí nechcú s Ruskom diskutovať, sú na strane vojny.
Myslíte si, že sú obavy z Ruska prehnané? Bývalý minister obrany a veľvyslanec Českej republiky v Rusku Luboš Dobrovský vyhlásil, že Rusko považuje za hrozbu už len preto, že použilo vojenskú silu v Gruzínsku a na Ukrajine. Nie je to pádny argument?
Luboša Dobrovského mám veľmi rád, je to veľmi múdry človek, považujem ho za skoro kamaráta, keď to tak môžem povedať, ale jeho protiruské postoje sú známe, povedal by som, že hraničia s takou fóbiou. V tomto smere ho rešpektujem, je to jeho názor. Pokiaľ ide o nebezpečenstvo z Ruska v súvislosti s Gruzínskom, musím povedať, že gruzínsky konflikt nevyvolalo priamo Rusko, ale vtedajší gruzínsky prezident a jeho hlúpy postoj k Severnému Osetsku. Myslím si, že prvé akcie začali z gruzínskej strany. Pokiaľ ide o Krym, musím povedať, že sme, bohužiaľ, v histórii vytvorili mnoho precedensov. Keď Rusko hovorí, že ochraňuje záujmy Rusov a ruského obyvateľstva, musíme si spomenúť na Grenadu a dôvod, prečo Američania intervenovali na tomto ostrove. Bolo to pre ochranu Američanov. A to tu ani nepripomínam Kosovo.
Znovu zdôrazňujem, že anexia na Kryme bola proti medzinárodnému právu, ale vo svetle tých argumentov, kompromisov a precedensov, ktoré vo svete vznikli, musíme Krym vnímať úplne rovnako. Navyše Ukrajina a Krym majú pre Rusko strategický význam. Rusko nemohlo akceptovať stratu prístavu svojej stredomorskej flotily, to bolo proti jeho životnému záujmu. Je to nepríjemné, ale na druhej strane vidíme, že životné záujmy veľmocí sa presadzujú aj silou. Musíme si uvedomiť, že Rusi nie sú baránkovia ani diabli.
To môže Česku ako malému štátu prekážať, ale to je asi tak všetko, čo s tým môže robiť.
Bohužiaľ. Môže to prekážať aj Európe, ale v tomto prípade musíme zase povedať – bohužiaľ. Myslím si, že veľa vecí, ktoré Európa podniká, podniká proti svojim vlastným životným záujmom. To sa týka aj rôznych sankcií a pod.
Na samite opäť zaznelo, že najväčšia ťarcha bezpečnosti Európy by nemala spočívať len na Spojených štátoch, ale mali by sa na nej viac podieľať aj európske krajiny. Mali by dať viac peňazí na zaistenie svojej bezpečnosti? Súhlasíte s tým?
Určite.
Môže mať odchod Veľkej Británie z Európskej únie nejaký vplyv aj v rámci Severoatlantickej aliancie? Alebo sa tam napätie medzi Britániou a Európskou úniou vôbec neprejaví?
V rámci NATO sa to určite neprejaví. Briti sú známi svojím zvláštnym postojom a spojenectvom so Spojenými štátmi. A ak bude NATO v zložení, v akom je, tak sa to určite neprejaví, skôr sa naopak budú snažiť viac presadzovať Briti.
Čo podľa vás môže priniesť schôdzka Severoatlantickej rady a Ruska, ktorá sa má uskutočniť budúci týždeň? Očakávate nejaký pozitívny posun vo vzájomných vzťahoch?
Pozitívny posun je už v tom, že sa stretnú. Pretože znovu opakujem, nediskutovať s Ruskom je chyba. Ale neočakávam od toho nejaké prevratné výsledky. Rusi začnú kritizovať práve to posilňovanie NATO, určite bude reč o protiraketovej obrane, určite budú Rusi spájať protiraketovú obranu so snahou o nešírenie jadrových zbraní. Myslím si, že k nejakému veľkému porozumeniu nedôjde. Ale k čomu by mohlo dôjsť a čo je aj cieľom, ako bolo povedané na samite NATO, k nejakým dohodám alebo preddohodám o zamedzení vzniku niektorých konfliktov, ku ktorým by mohlo dôjsť nejakým nedopatrením, nedorozumením alebo nejakými nehodami.
Môže rokovanie zmierniť studenú vojnu, to napätie, ktoré medzi Západom a Ruskom panuje v ostatných rokoch?
Vzťah Rusov k Spojeným štátom, k Európskej únii, k Nemecku, k Veľkej Británii, Poľsku a najmä Ukrajine sa za tri roky výrazne – zhruba o päťdesiat percent – zhoršil. Všetky tieto akcie pri ruskej propagande, ktorá doma funguje, u Rusov rozhodne nevyvolávajú kladné postoje ani k NATO, ani k európskym štátom. Takže pohľad Rusa na nás je v tomto okamihu negatívny. Prispievame k tomu aj sami, lebo rôznym búraním pomníkov červenoarmejcov zraňujeme to podstatné, čo je duši Rusa z druhej svetovej vojny sväté.
Tí, ktorí nechcú s Ruskom diskutovať, sú na strane vojny. Vyvolávame vlnu odporu a nenávisti Rusov proti nám, čo je zlé a bude sa to, samozrejme, premietať do oficiálnej politiky Ruska. V súčasnosti je dôležité sa zamerať na tú hlavnú hrozbu, ktorá dnes existuje, a tou je vlna islamského fundamentalizmu. Mali by sme sa zamerať na to hlavné: zamedziť nelegálnej migrácii, obmedziť vplyv islamského fundamentalizmu, podieľať sa na budovaní svetovej ekonomiky, aby nestagnovala.
Myslíte si, že na boj proti islamskému fundamentalizmu potrebuje Západ pomoc alebo spoluprácu Ruska, lebo islamský terorizmus je hrozbou aj pre samotné Rusko?
Samozrejme. Historicky mali Rusi vždy veľmi dobré vzťahy smerom na Stredný východ. Mali tam dobré konexie, dobré zdroje, to všetko sa dnes možno ešte dá využiť. Sami Rusi majú snahu a potrebu, priam životný záujem stabilizovať Kaukaz a juh od svojich hraníc, takže, samozrejme, ochota v tomto smere bude určite značná.
