Niekoľko ostatných mesiacov to vyzeralo, že dôjde k eskalácii vzťahov medzi NATO, EÚ a Ruskom. V blízkosti ruských hraníc sa konali vojenské cvičenia, z ktorých jedno bolo najväčším cvičením jednotiek NATO vôbec.
Rusko však nezaháľalo a nechalo na svojej strane hraníc pochodovať desaťtisíce vojakov, aby tak dokázalo svoju bojovú pripravenosť. Dokonca ukazovalo svaly spoločne s Bieloruskom na leteckej prehliadke. Všeobecne sa potom predpokladalo, že príde klasický scenár studenej vojny: „Rusko vyprovokuje incident na hraniciach s Estónskom, ktorý sa vystupňuje do otvorenej vojny.“
Obviňovanie
NATO pritom neustále osočovalo Rusko z narušovania vzdušného priestoru či napríklad z vypínania leteckých transponderov v stíhačkách. Dokonca zaregistrovalo aj ruskú ponorku priamo v kanáli La Manche.
Podobná situácia bola aj na druhej strane. Rusko vinilo NATO z provokácií, pripomínalo sľuby z čias dávno minulých o rozširovaní Aliancie k svojim hraniciam a tvrdilo, že umiestnenie raketového systému v Európe rozhodne neslúži na obranu pred Iránom, ako NATO tvrdí, lebo presne z toho dôvodu sa uzatvorila iránska jadrová dohoda.
Do toho sa však začínali ozývať hlasy niektorých európskych politikov, ktorí označovali prístup NATO k Rusku za zbytočne provokatívny a za nebezpečné „rinčanie zbraňami“, ako uviedol nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier.
„Jeden dôvod, prečo sa NATO vo Varšave mohlo zdať trochu menej sústredené na Rusko, bola nepredpokladaná dominancia brexitu,“ napísala komentátorka. Bolo totiž nutné presvedčiť všetkých účastníkov, že Británia síce chce opustiť EÚ, ale to neznamená, že opúšťa NATO. Namiesto toho bude svojich vojakov posielať do misií v krajinách susediacich s Ruskom.
Konštruktívny dialóg
Lenže len pár dní pred samotným samitom došlo k radikálnym zmenám. Jazyk Ruska sa zľudštil, prezident Putin sa dokonca vydal do Fínska, kde prehovoril o bezpečnosti v regióne a apeloval na zníženie napätia. Na druhej strane následne generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg počas samitu uviedol, že Rusko nepredstavuje „žiadnu bezprostrednú hrozbu pre žiadneho zo spojencov NATO“, a dodal, že treba nadviazať konštruktívny dialóg. „Studená vojna je história a históriou by mala aj zostať,“ povedal Stoltenberg.
Podľa komentátorky je skrátka možné, že neustále reči o studenej vojne na oboch stranách niekdajšieho konfliktu vyvolali obavy, že čím viac o nej budeme hovoriť, tým bližšie k nej budeme. Toho sa však všetci zľakli a rozhodli sa situáciu ďalej neeskalovať. „Dnes už žijeme v inom svete, ale ak je generálny tajomník NATO pripravený na konštruktívny dialóg, možno, len možno, bude pripravený aj Kremeľ.“
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
