“To je neobyčajne vzrušujúce a nesmierne zaujímavé, čo ste nám povedali na túto tému”, povedala nadšene Magda a pokračovala:
“Nachádzam v tom, čo si povedala, Ginette, teraz o Adamsovi, potvrdenie pre môj vlastný vzťah k obrazom, k imagináciám ducha a vôbec k celému umeniu, ktoré ma už od detstva fascinovalo. Pre mňa bolo maľovanie vždy čímsi magickým a mystickým. Niečím, čo popisovalo a líčilo a do veľkej miery aj usmerňovalo a niekedy dokonca aj determinovalo náš život. Určite aj preto veľmi často myslím na môj obľúbený obraz, ktorý je tým najzáhadnejším obrazom na svete. Namaľoval ho Hieronymus Bosch v roku 1500. Prvý raz som ho uvidela, keď sme s Vladom boli pred šiestimi rokmi v Madride a navštívili sme tam svetoznáme Prado.
Tento neuveriteľne zvláštny a podivný obraz sa volá Záhrada rozkoší a je taký veľmi komplexný a plný symbolických čudesných výpovedí, že jeho posolstvo, ktoré Bosch vyslal ľudstvu, sa doteraz nikomu nepodarilo vylúštiť. A pokúšali sa o to už stovky najrôznejších znalcov a vedcov.
Zdá sa, že Bosch bol prvým maliarom, ktorý plne a naplno pochopil, že to, čo sa dá zobraziť, nie je vždy úplne možné vtesnať do logosu a vyjadriť to verbálne. Preto obraz veľmi často vyjadruje to, čo logos nedokáže dostatočne uspokojivo objasniť. Existuje ale jedna veľmi pozoruhodná analýza Boschovho záhadného maliarskeho symbolizmu. Pochádza od profesora sociológie, Dietmara Kampera, ktorý mieni, že Bosch nám prostredníctvom svojho maliarskeho diela chcel oznámiť svoje vizionárske proroctvo, ktoré tlmočí, že súčasný stav ľudstva nepredstavuje predsmrtné bolesti jeho postupného zomierania, ale pôrodné bolesti jeho dlhotrvajúceho zrodu. A že Boschov obraz popisuje svojimi záhadnými scénami, časť histórie ľudstva, ktorá napokon dobre dopadne.”
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
