Väzenia, ošarpané letisko, futuristický ostrov budúcnosti či podzemné bunkre. Keď sa krajiny dotýka kríza, či už napríklad tá migračná, vláda musí vedieť improvizovať. Imigranti a utečenci, ktorí húfne opúšťajú svoje domovy, či už pred hrozbou vojny, alebo z ekonomických dôvodov a ich cieľovou stanicou je napríklad Európa, potrebujú niekde skloniť hlavu. Vládne autority či neziskovky občas vyrukujú s naozaj netradičným riešením.
Imigranti za „mrežami“
V Holandsku sa nachádza viacero opustených bývalých väzenských komplexov, ktoré v súčasnosti zívajú prázdnotou a už dávno neplnia svoju pôvodnú funkciu. Väzniciam bol opäť vdýchnutý život a úrady ich premenili na netradičné ubytovne pre žiadateľov o azyl. Dvanásť bývalých väzníc tak prepožičalo svoje priestory tým, ktorí o svoje domovy prišli aj pre zúriaci vojnový konflikt či vyhrotenú situáciu v ich domovine.
„Výmenou kabátov“ ale neprešli všetky väznice. Komplexy v mestách Haarlem a Arnhem sú národnými pamiatkami, a preto sa nemôže zasahovať do ich architektonickej stránky. Napriek tomu sa stali „domovom“ pre stovky žiadateľov o azyl. „Museli sme si dvakrát rozmyslieť, či použijeme aj väznice s celovými dverami,“ vysvetľuje Janet Helderová, členka správnej rady vládnej organizácie, ktorá prišla s netradičným nápadom.
Utečenci našli prechodné domovy v bývalých holandských väzeniach. Zdroj: TASR
„Necítim sa tu ako vo väzení. Čo na tom záleží, keď sa tu cítime v bezpečí,“ prezradil jeden z „nájomníkov“, 16-ročný sýrsky chlapec Abdul Moeen Alhaji. Ten tiež poznamenal, že je šťastný, že celu v Arnheme môže nazvať domovom po tom, aké negatívne skúsenosti (spanie v stane) mal v dočasnom tábore v Nijmegene.
Holandsko ale nie je jedinou krajinou, ktorá sa rozhodla starým väzenským múrom vdýchnuť trochu života a pomôcť tak tým, ktorí to potrebujú najviac. V severnom Iraku, v blízkosti mesta Akre, premenili na utečenecký tábor bývalú väznicu z čias Saddáma Husajna. V stavbe v súčasnosti našlo prechodné domovy približne tisíc sýrskych utečencov a len necelých 50 kilometrov je vzdialené nepriateľské územie Islamského štátu. Väznica bola kedysi určená najmä politickým disidentom a iránskym väzňom.
Život v podzemí
Švajčiarske úrady prišli v roku 2015 s poriadne odvážnym plánom ubytovať imigrantov v podzemných protiatómových krytoch z čias studenej vojny. Ten aj zrealizovali, no netešil sa veľkej obľube. Napriek tomu, že médiá o bunkroch písali pomenej, príbeh sa stal námetom dokumentárneho filmu Bunkers režisérky Anne-Claire Adetovej.
„Keď som vošiel dovnútra, vyzeralo to tam ako vo väzení v Eritrei,“ spomína jeden z azylantov Omar. Ten strávil v podzemí šesť mesiacov a potom ho presídlili na predmestie. Imigrant prezradil, že pri vstupe mu odobrali preukaz totožnosti. Sťažoval sa tiež na svetlo, ktoré mu bránilo v spánku či spojené kovové postele, pri ktorých aj ten najmenší pohyb pôsobil ako poriadne zemetrasenie.
Trailer k filmu Bunkers. Zdroj: Vimeo
Hotel, letisko či grécka domáca kuchyňa
Leží v centre Atén, má sedem podlaží, vysunuté balkóny a takmer 400 izieb, ktoré sa postupne zapĺňajú nezvyčajnou klientelou. Tento krátky popisok sedí na grécky hotel City Plaza, ktorý otvoril svoje brány dokorán a priestory prepožičal ľuďom v núdzi. Imigranti v ňom našli svoje útočisko a snažia sa integrovať do spoločnosti. Otcom sa poskytuje pomoc pri hľadaní práce a deťom vo výbere vhodnej školy.
„Bojujeme za otvorené hranice, sme proti politike zatvorených hraníc a sme za cirkuláciu utečencov po Európe. Teraz sú tu a my im pomôžeme žiť v ľudských podmienkach a s patričnou dôstojnosťou,“ prezradil jeden z aktivistov.
City Hotel Plaza v Grécku. Zdroj: Twitter
Imigrantov s otvorenou náručou privítala aj grécka dôchodkyňa Panagiota Vasileiadouová, ktorá pred situáciou, ktorá nastala v jej rodnej krajine, nezatvára oči. Osemdesiatdvaročná dôchodkyňa poskytuje imigrantom jedlo, sprchu a dokonca aj strechu nad hlavou. Na prevádzkovanie „utečeneckej ubytovne“ využíva svoj dom, 450-eurovú penziu a pomoc od svojich detí.
Grécko sa môže „pochváliť“ aj ďalšou netradičnou ubytovňou, v tomto prípade ale ide o priestory, ktoré pre normálny život nie sú práve najvhodnejšie. Bývalý komplex medzinárodného letiska v južnej časti Atén v súčasnosti slúži ako prechodné bydlisko – záchytný tábor pre utečencov. Prednedávnom médiá informovali, že v tábore sa vyskytli prípady nútenej prostitúcie neplnoletých.
Život na ostrove
S nápadom umelého ostrova prišiel holandský architekt Theo Deutinger, ktorý vlastní a riadi kanceláriu TD. Tá je známa najmä netradičnými architektonickými a dizajnérskymi riešeniami a experimentálnymi teoretickými prácami.
Mestský štát by mali postaviť v oblasti Tuniskej plošiny (úzky pás v Stredozemnom mori), ktorá leží v ekonomickej zóne Tuniska a Talianska. Prvých 25 rokov by mala nájom platiť Európska únia obidvom štátom. Po štvrťstoročí a ekonomickom osamostatnení EIA by sa mala o financie starať sama.
Ostrovný štát EIA, ktorý by mal vyriešiť migračnú otázku. Zdroj: EIA.com
EIA by mala fungovať ako samostatný štát s vlastnou infraštruktúrou a vládou. Spočiatku by mala umelo vytvorenému štátu šéfovať Únia spolu s občanmi EIA. Postupne by sa malo nabehnúť na systém volieb. Každé štyri roky by sa do úradov volili reprezentatívne osobnosti.
Podľa mapky by mal byť mestský štát vybavený úradmi, budovami či priestormi, ktoré by niesli názvy európskych a afrických miest. Napríklad: futbalový štadión (Madrid), mešita (Casablanca), business park (Berlín), kostol (Rím), prístav (Rotterdam) či univerzita (Oxford). V centre mesta by sa mali nachádzať aj nemocnice, banky, radnica, policajná stanica či centrála mestskej dopravy.
Na lodi
V 90. rokoch v Kodani ako prechodné bydlisko pre utečencov, najmä z krajín bývalej Juhoslávie, slúžila obrovská odstavená loď. Podľa nezvyčajného „azylového centra“ nakrútil dokumentárny film Vladimir Tomic, ktorý si pohostinnosť prechodného prístrešku vyskúšal na vlastnej koži a dočasne v ňom žil so svojou rodinou. Vo filme Flotel Europa je z časti zdokumentovaný život na lodi, ktorá sa v tom čase stala domovom pre približne tisícku utečencov z bývalej Juhoslávie.
Trailer k filmu Flotel Europa. Zdroj: Youtube/FestivalGoEast
