Dvanásť občanov Iraku, Afganistanu a Iránu malo veľké šťastie. Mierili do Británie v uzavretom nákladnom aute, za ktorého volantom sedel poľský vodič. Viezol do Spojeného kráľovstva tovar. Zastavil sa na odpočívadle na povinnú prestávku na kávu a prespať. Prestávky nariaďuje zákon. Z pokoja ho však vytrhol zamestnanec jedného z britských letísk, ktorý sa na odpočívadle tiež zastavil na kávu. Ten totiž z nákladného vozidla počul krik – volanie o pomoc. Zavolal preto policajtov.
Podľa polície utečencov vzali do väzby pre ich vlastné bezpečie. Podľa všetkého mali obrovské šťastie, že sa na ceste do Británie neocitli v nákladiaku, ktorý by viezol mrazené potraviny. Takú veľkú zimu by totiž nemohli dlhší čas prežiť.
Už aj tak boli utečenci veľmi teplo oblečení. Keď vystúpili z nákladiaka poľského vodiča, ktorý po anglicky príliš nevedel, vyzerali unavene a rozrušene. Keby ich nezachránil náhodný pozorovateľ, boli by nútení byť v nákladnom aute ešte niekoľko hodín, kým by poľský vodič spal a potom dorazil do cieľa svojej cesty. Až tam by nákladný priestor otvoril. Ani to by nemuseli prežiť.
Celý text nájdete TU.
- Reklama -
