Strašná figúrka. Ak sa neupije, usmrtí EÚ. Na čo siahol, to zničil. Toto ste o pánovi Junckerovi asi nevedeli

    0
    Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker (Autor: SITA)

    Rozhodnutie väčšiny Britov odísť z Európskej únie je ťažkou ranou európskej integrácii. Kde vidíte hlavné príčiny tejto voľby?

    Rozhodujúcim prvkom bola neustávajúca imigrácia z chudobnejších krajín EÚ. Do Británie príde ročne 300- až 500-tisíc ľudí, čo znamená nové mesto veľkosti Prahy každé tri roky. Keďže veľká väčšina z nich končí v preľudnenom okolí Londýna, predstavuje to extrémny nápor na verejné služby – dopravu, zdravotníctvo, školstvo, bývanie – aj na súdržnosť miestnych komunít. Mnohým Britom sa ich rodné mesto zmenilo pred očami tak, že už nepripomína staré dobré Anglicko, ale skôr Babylon národov a jazykov.

    K brexitu výrazne prispel aj výsledok rokovaní premiéra Camerona s Európskou komisiou o ústupkoch. Počas niekoľkých mesiacov mu Juncker a jeho spolupracovníci neumožnili žiadny politický kompromis. Pri pohľade na tie rokovania som si hovoril, že predseda Juncker chce hádam naozaj Britániu z Európskej únie cielene vyštvať, aby mu neprekážala v nejakých ďalších federalizačných plánoch. Rozhodne to tak pôsobilo.

    Matematik Marian Kechlibar

    Koho považujete za víťaza brexitu, ak sú vôbec nejakí, a koho za najväčších porazených, či už v rámci Európy, ale aj mimo nej?

    Hlavným víťazom sú euroskeptické strany naprieč kontinentom, ako je holandská PVV Geerta Wildersa alebo talianske Hnutie piatich hviezd Beppeho Grilla. Padlo veľké tabu – až doteraz EÚ iba rástla, teraz sa rozhodol opustiť ju bohatý a vplyvný člen. Nemusí byť jediný.

    Za najväčšieho porazeného považujem zástancov ďalšej integrácie a federalizácie Európskej únie. Je ale zaujímavé, že oni si to nemyslia. Skôr si teraz sľubujú, že bez Británie ľahšie dosiahnu svoje – Spojené štáty európske s jednou vládou, armádou a jednotným systémom financií. Myslím si, že to nie je možné, na to už sa politika v jednotlivých členských krajinách príliš zmenila – euroskeptici teraz budú ešte ľahšie získavať body vo verejnosti a vo voľbách možno aj vládne kreslá.

    Objavujú sa najrôznejšie scenáre, napríklad s odchodom Škótska a Severného Írska zo Spojeného kráľovstva alebo s ďalšími referendami v Európskej únii a jej postupným rozpadom. Aký vývoj predpokladáte vy?

    Pri Severnom Írsku prakticky vylučujem, že by sa odtrhlo od Británie. Z miestnych protestantských obyvateľov sa náhle katolíci nestanú. Škótsko je väčšia otázka, ale myslím si, že nezávislosť skôr nedosiahne. Niektoré členské štáty EÚ majú totiž na svojom území aj „odbojné národy”, napríklad Španielsko má Kataláncov a Belgicko Flámov. Tieto krajiny nebudú chcieť nezávislé Škótsko akceptovať, aby nepovzbudili vlastné odbojné regióny na odtrhnutie.

    Domnievam sa, že je otázka nanajvýš dvoch alebo troch rokov, než dôjde v nejakej ďalšej krajine EÚ k novému závažnému referendu. Buď o členstve v Európskej únii, alebo o členstve v eurozóne. Napríklad dve dôležité politické strany v Taliansku také referendum požadujú a pravdepodobne ho časom presadia.

    Špičky Európskej únie nepripúšťajú akúkoľvek zodpovednosť za to, čo sa stalo, hoci podľa niektorých komentárov je vinníkom brexitu skôr samotná Európska únia ako hlasujúci Briti. Krátko po britskom referende zazneli hlasy volajúce po rezignácii predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera, ktoré ale už takmer utíchli. Mohli by vôbec zmeny na najvyšších postoch akokoľvek ovplyvniť smerovanie EÚ, nie je jedno, kým sú funkcie obsadené?

    Jean-Claude Juncker podľa môjho názoru nesie politickú zodpovednosť za to, že v britskom referende zvíťazil odchod z EÚ. Považujem ho za najhoršieho predsedu Európskej komisie v histórii, skutočne toxickú osobnosť, ktorá ničí, na čo siahne.

    Bohužiaľ, má zároveň azbestovú povahu a sám neodstúpi. Europarlament ho tiež neodvolá, na to je v ňom príliš veľa poslušných jedincov bez vlastného názoru. Tí budú hlasovať podľa toho, čo určí ich stranícka frakcia.

    Komisár Juncker má byť v úrade ešte tri roky, za ten čas možno dovedie EÚ k úplnému zrúteniu. Pokiaľ sa teda skôr neupije na smrť. Jeho alkoholické excesy sú legendárne. Strašná to figúrka, a, bohužiaľ, má v rukách veľkú moc.

    Veselý Juncker víta európskych lídrov

    Zdroj: GegeofficialChannel

    Aj keď sa v súvislosti s vypísaním referenda o vystúpení z EÚ podľa vzoru Spojeného kráľovstva hovorí o viacerých krajinách, existuje podľa vás nejaká, v ktorej by to bolo naozaj možné a nešlo by len o výkriky lídrov protieurópskych a protiimigračných strán?

    V najbližších dvoch alebo troch rokoch je najväčšia pravdepodobnosť referend v Holandsku a v Taliansku. Ale nevylučoval by som ani vo Francúzsku, Rakúsku alebo Dánsku. Za tými „výkrikmi” sa skrýva hlboká nespokojnosť obyvateľstva s tým, ako sa nerieši migračná kríza a kríza eurozóny. Napríklad hospodárska stagnácia v stredomorských štátoch sa tiahne a tiahne bez toho, aby sa čokoľvek zlepšovalo. Len dlhy ďalej rastú a nezamestnanosť – najmä mladých – neklesá.

    Veľa záleží na tom, ako sa bude ekonomicky dariť Veľkej Británii. Ak zle, náladu na emancipáciu to v iných štátoch utlmí. Ak dobre, bude vystúpenie z eurozóny či priamo z EÚ vnímané ako lákavá alternatíva najmä pri tých národoch, ktoré sú ochromené dlhodobou hospodárskou krízou.

    Mala by Európska únia prikročiť k ešte väčšej integrácii, aby do budúcna čo najviac sťažila akýkoľvek pokus o odchod ďalšej členskej krajiny alebo naopak trochu ubrať, aby nebola naozaj „žalárom národov”, ako je niekedy nazývaná?

    Podľa nedávno zverejneného prieskumu verejnej mienky, ktorý sa uskutočnil v desiatich krajinách EÚ, by len malá časť Európanov chcela ďalšiu integráciu Európskej únie. Vo väčšine skúmaných krajín prevažoval názor, že EÚ by mala naopak vrátiť nejaké právomoci národným štátom. O tom však v Bruseli nebudú chcieť počuť.

    Ale krátko po britskom referende vyhlásil poľský minister zahraničia Witold Waszczykowski, že Poľsko by malo urýchlene vstúpiť do eurozóny. A čoskoro potom sa objavila informácia, že predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker chce využiť brexit na to, aby sa spoločnou menou do budúcnosti platilo v celej EÚ. Čo si myslíte o týchto ich úvahách?

    Správa z Poľska ma prekvapila. Až doteraz pôsobila nová poľská vláda ako veľmi skeptická voči prístupu k eurozóne; bolo to dané najmä nechuťou podieľať sa na nekonečnom sanovaní Grécka a možných ďalších bankrotoch v stredomorskej oblasti. No, uvidíme, čo bude Varšava hovoriť za 14 dní.

    Junckerov plán na nútené zavedenie eura považujem za fantazmagóriu. Najmä na škandinávskom krídle Únie. Ani Dáni, ani Švédi sa svojich milovaných korún dobrovoľne nevzdajú a prinútiť ich nebude ako.

    Keď to vezmeme politicky, nenechala Veľká Británia členské krajiny EÚ napospas Nemecku, ktorého váha teraz ešte vzrastie? Panujú už obavy, že rozhodovanie bude maximálne už len na trase Berlín-Paríž.

    To záleží len na nás, respektíve na tom, akú silnú osobnosť si zvolíme do čela vlády. Momentálne, žiaľ, vidím na našej politickej scéne úplnú dominanciu tých s ohybnou chrbticou.

    Je tu však otázka, či vôbec dostaneme šancu. Hneď na druhý deň po vyhlásení výsledkov referenda sa v Berlíne zišli ministri zahraničia šiestich zakladajúcich krajín európskeho spoločenstva. Je to signál pre ostatných, že na nich záleží málo alebo vôbec?

    Áno, rozhodne. Niektorí sú si rovnejší. Tiež je to signál, že v súčasnej veľkosti EÚ sa už nič reálne vyrokovať nedá – 28 štátov je trochu veľa.

    Takéto regionálne skupinkovanie sa bude vyskytovať čoraz častejšie. Ono je to vcelku normálne – susediace štáty majú podobné záujmy a podobnú politickú kultúru. Dnešná Európska únia je príliš veľká na to, aby naozaj mohla reprezentovať záujmy všetkých svojich členov, prirodzené politické jednotky na tomto kontinente boli vždy podstatne menšie.

    ZANECHAŤ ODPOVEĎ

    Zadajte svoj komentár!
    Zadajte svoje meno tu