Ako dlho už žijete v Amerike a prečo ste sa rozhodli odísť zo Slovenska?
V Amerike žijem od roku 1969. Dôvodom na odchod bolo moje prvé a jediné zamestnanie v Komárne. Napriek tomu, že som bol jediný s vysokou školou v Priemku, zarábal som menej ako sekretárka riaditeľa, ktorý nemal ani strednú školu, ale bol dlhoročný komunista.
V ktorom meste žijete a aký je tam život, čo sa týka životnej úrovne, medziľudských vzťahov, kultúry…
Žijem na marylandskom predmestí Washingtonu D. C. Ako hlavné mesto je špecifické z viacerých dôvodov. Je to vďaka ambasádam, početným vládnym, medzinárodným a vzdelávacím inštitúciám veľmi kozmopolitná oblasť. Je tu mnoho pracovných príležitosti vo vládnej aj privátnej sfére a ľudia sa sem sťahujú za prácou z celého východného pobrežia a tzv. stredozápadu (americký Mid-West). Životná úroveň je tu priemerne vyššia než vo väčšine iných oblastí. Sú tu veľmi kvalitné štátne školy, čo je silné lákadlo a motivácia pre rodiny s deťmi. Medziľudské vzťahy sú srdečné, ale vcelku povrchnejšie, než si pamätám zo Slovenska. Američania sú v každodennom styku milí a príjemní, ale v priateľských vzťahoch je pre nich ťažké ísť do hĺbky. Asi je to tým, že ľudia tu sú zvyknutí často meniť zamestnanie aj bydlisko, a preto nezapúšťajú hlboké korene. Týka sa to aj rodinných vzťahov. Možnosti kultúrneho vyžitia v D. C. a okolí sú nekonečné, rôznorodé, nehovoriac o tom, že New York je dosť blízko na to, aby si človek mohol odskočiť na víkend za divadlom alebo výtvarným umením.
Bolo náročné aklimatizovať sa tam?
Keď som sa sem presťahoval, mal som spočiatku problémy nájsť si prácu, lebo moja angličtina nebola na úrovni mojich technických znalostí. Preto som začal pracovať v dielni, potom ako kreslič a nakoniec ako inžinier. Pretože angličtina je pomerne ľahká, išlo to rýchlo. Po siedmich rokoch v malom meste v štáte Connecticut, kde som vyštudoval históriu a dostal som americké občianstvo, som sa odsťahoval do Washingtonu a začal pracovať pre federálnu vládu.
Našli ste si prácu, s ktorou ste boli spokojný?
Pracovať pre vládu bolo asi moje najlepšie rozhodnutie, lebo, ako asi kdekoľvek na svete, pri vláde sa človek veľa nenarobí, a pritom má istotu, že nestratí prácu a má pomerne dobré zdravotné poistenie a iné výhody.
Ak by ste mali porovnať vaše začiatky a súčasnú situáciu – ako sa celkovo zmenila “klíma” v Amerike?
Ja by som povedal, že z každého hľadiska je to tu horšie než pred 47 rokmi. Možno je to tým, že človek má tendenciu si pamätať len to najlepšie a na negatívne veci chce zabudnúť. Ale čo sa týka “klímy”, podľa mňa to tak nie je, lebo by som vedel vymenovať veľa príkladov na dôkaz toho, že to tu speje k horšiemu.
Mnohí o USA hovoria ako o demokratickej krajine, v ktorej však vládnu prísne pravidlá. Súhlasíte s týmto názorom?
Ako krajina sú USA demokratické v tom, že je to krajina veľmi otvorená a tolerantná voči ľudom z celého sveta. Z môjho pohľadu pravidlá v spoločnosti nie sú také rigorózne ako v Európe. Od začiatku existencie USA boli vždy republikou a nie demokraciou (nepriame voľby, väčšina nemá vždy pravdu, a tak ďalej). Už Benjamin Franklin, keď sa ho jedna pani spýtala, o čom rozhodli v 1776 vo Filadelfii, odpovedal, že bude republika, ale len keď ju dokážeme udržať. Bohužiaľ, je to čím ďalej, tým ťažšie. Samozrejme, ako všade inde na svete, niektoré pravidlá sú prísne a niektoré sú zase benevolentné, lebo bez pravidiel nič nemôže dlho existovať.
Čo sa zmenilo, odkedy sa stal prezidentom Obama?
Na túto otázku by sa dala napísať cela kniha, čo už sa aj stalo niekoľkokrát. Odpoviem teda stručne: on je prvý, ktorý otvorene klame; myslí si, že všetko zlé na svete zapríčinila Amerika a iné západné štáty; použil vládu na umlčanie iných názorov, než sú tie jeho, ktoré sú extrémne ľavicové; rozvrátil Blízky východ a mohol by som menovať množstvo iných fatálnych chýb. Všetko mu prešlo, lebo je demokrat a Afroameričan a má na svojej strane médiá, ktoré sú väčšinou tiež ľavicové. Ten, kto by sa odvážil ho kritizovať, by bol hneď vyhlásený za rasistu a mal by problémy s vládou. Prečo Obama ničí Ameriku, sa hádam dozvieme, keď historici začnú rozoberať jeho prezidentovanie. Niekto tvrdí, že je nekompetentný, ale ja si myslím, že je ovplyvnený svojou históriou. Otec z Kene nenávidel Západ, matka socialistka, jeho kazateľ nenávidel Ameriku, politický poradca bol bývalý terorista, jeho finančný radca je už niekoľko rokov vo väzení a najlepšie roky strávil v Indonézii. Za jeho prezidentovania zákony nerobia zvolení reprezentanti ľudí, ale nezvolení byrokrati, ktorí robia to, čo im Obama povie.
O Amerike kolujú “klebety”, že je tam nepísaný rasizmus a Afroameričania tam žijú v stiesnených podmienkach. Stretli ste sa už s takouto situáciou?
Celkove sa dá povedať, že väčšie percento čiernych než bielych žije v “stiesnených” podmienkach, ale často je to ich vlastnou chybou. Asi 70 % Afroameričanov sa narodí v rodine s jedným rodičom, teda väčšina nedokončí strednú školu; majú vlastný černošský slang a spôsob obliekania; nemajú rešpekt voči autoritám a obviňujú spoločnosť za svoje problémy; často sú členmi gangov, aby boli “machovia” a podobne. V D. C. je prevaha čierneho obyvateľstva a možno mnohých prekvapím, keď poviem, že najsilnejšie prejavy rasizmu som zažil práve v opačnej podobe – od čiernych voči bielym. V pracovných vzťahoch je to veľmi nebezpečné, lebo stačí len náznak obvinenia z rasizmu. V takom prípade je bremeno dokázať svoju nevinu na obvinenom, čo je zdĺhavý a nepríjemný proces. Bohužiaľ, je táto karta príliš často zneužívaná na úkor iných, šikovnejších ľudí.
Ako vo všeobecnosti hodnotíte politiku Spojených štátov?
Negatívne. Momentálne je politika najhoršia v celej histórii Ameriky. My tu máme len dve strany a keď sa nejaká nová strana snaží presadiť a začína byť úspešná, tak jedna z dvoch strán si privlastní jej program a nová strana zanikne. Ja veľmi nechápem prečo, ale vraví sa, že vývoj na politickej scéne je taký, že sa preferujú ľavicové strany. Možno preto, lebo ľudia sa cítia dobre, že môžu pomôcť tým, ktorí sú na tom horšie, bez toho, že by sa zamysleli nad tým, odkiaľ tá pomoc príde. Už Margaret Thatcherová povedala, že v socializme vždy nakoniec dôjdu iných peniaze, až kým nebude mať kto platiť za to, aby sa ľudia cítili dobre. Politici si radi kupujú hlasy voličov peniazmi, ktoré vynútili od tých, čo ešte pracujú. Pritom rôznymi reguláciami neustále sťažujú, aby sa vytvárala nejaká hodnota. Už v posledných voľbách republikánsky kandidát varoval, že už teraz 47 % ľudí dostáva peniaze od vlády. Veľká chyba. Bol obvinený, že je elitár a je proti chudobným, a prehral voľby napriek tomu, že Obama je najhorším prezidentom v dejinách Ameriky. Takže Amerika veselo kráča v stopách Grécka, Venezuely a podobných krajín. Keď dosiahne bod, keď budeme mat nesplatiteľný dlh a nebude koho ďalej oberať o peniaze, možno sa začne hýbať opačným smerom ako Čína, Vietnam, Švédsko…
Ste toho názoru, že medzi Amerikou a Ruskom ako dvoma najväčšími veľmocami sveta je napätie?
Obama vzťahy s Ruskom nerieši, lebo na to osobnostne nemá. Odkladá sa to na ďalšieho prezidenta. Momentálne je to horšie s islamským terorizmom. I keď Obama, ktorý má moslimské korene a viackrát sám povedal, že je moslim, to nevidí, a teda nerieši.
Čo sa týka imigračnej krízy v Európe, mnohí analytici sa vyjadrujú, že ide o úmysel USA, aby rozbili Európsku úniu. Čo si myslíte o tomto výklade?
Neviem, prečo by to bolo v úmysle USA. Je predsa jednoduchšie rokovať s Európou ako s celkom namiesto jednotlivých krajín. Dokonca nedávno Obama na návšteve v Anglicku rečnil proti Brexitu. Z osobného hľadiska mne sa teraz, počas existencie EÚ, ľahšie pohybuje v Európe, aj keď sa musím priznať, že som bol skeptický a doteraz sa divím, že toľko krajín bolo schopných sa dohodnúť na jej vzniku, a stále si myslím, že to v terajšej forme nebudú vedieť udržať. Európu nikto nenútil prijať toľko utečencov… Treba priznať, že Amerika má najväčšiu “zásluhu” na tom, že moslimskí utečenci odchádzajú z Blízkeho východu. Hneď potom nasleduje Merkelová.
Do Európy migrujú desaťtisíce utečencov najmä z vojnou postihnutej Sýrie, európske štáty to však nezvládajú. Mali by ste v USA podľa vás utečencom pomôcť?
My im pomáhame finančne a tiež presídľovaním do Ameriky, i keď menej, než v Európe, ale my sme ich sem nepozvali. My máme dosť utečencov z Južnej a Strednej Ameriky. Utečenci z Blízkeho východu sú motivovaní hlavne ekonomickými a sociálnymi výhodami v Európe. Bohužiaľ, ich kultúra je nezlučiteľná s európskou a sú málo alebo vôbec nie sú prispôsobiví. Namiesto Európy a USA by som ich presmeroval do bohatých arabských krajín, kde by ich asimilácia bola menej rušivá pre dané prostredie, čo ale, paradoxne, pre nich nie je atraktívne. Európa sa v blízkej budúcnosti v dôsledku tejto vlny a vysokej pôrodnosti a v neposlednom rade pre ľavicových politikov nenávratne zmení a určite nie k lepšiemu.
Myslíte si vy osobne, že EÚ túto krízu “prežije”?
Nie som si istý, ale nemyslím, že to prežije v terajšej podobe. A ak sa nič neurobí s utečencami, tak to vôbec neprežije v žiadnej podobe, možno iba ako islamský kalifát.
V súčasnosti je v mnohých štátoch USA populárny Donald Trump. Čo si o ňom myslíte z ľudského hľadiska a aký je politik?
Trump nie je ani politik, ani diplomat. Sú ale logické dôvody, prečo práve on vyhral republikánske predvoľby. Pretože je bohatý a nepotreboval žiadnu finančnú pomoc od tých, koho politiku by musel propagovať, nebál sa povedať, čo si myslí… Trump síce nie je politik, ale správne vystihol náladu obyčajných ľudí, ktorí majú už dosť poučovaní od elity, ktorá pomaly ničí Ameriku.
Ak by ste mali zvoliť sympatie – Trump či Clintonová?
Bez rozmýšľania Trump. Amerika ešte má šancu sa dostať z tejto ekonomickej situácie, ale ďalšie štyri roky obamovskej politiky v osobe Clintonovej by bola pre Ameriku katastrofa.
Do akej miery sa bežní ľudia v USA zaujímajú o politiku v Štátoch a vo svete?
Strašne málo. Viac dajú na pocit bez toho, aby videli, čo takzvaný dobrý zákon urobí s ekonomikou v budúcnosti. To je vidieť na zoštátnení zdravotného poistenia, minimálnej mzde, vlastníctve zbraní, atď. Bývalý senátor Moynihan povedal, že každý má právo na svoj názor, ale nie na vlastné fakty. Bohužiaľ, Američanov fakty nezaujímajú.
Nedávno uzrel svetlo sveta dokument Panama Papers, ktorý odhaľuje mnohé svetové politické špičky a nadnárodné spoločnosti, ktoré nekalo profitujú a nezákonne sa obohacujú. Rezonuje táto téma v USA?
Ešte nie. Ale asi ani nebude, aspoň nie v takej miere ako v Európe. Tu sú menšie dane ako v Európe a je dosť domácich možností, ako ich znížiť.
Sledujete politické dianie na Slovensku? Čo si myslíte o marcových parlamentných voľbách a skutočnosti, že do parlamentu sa dostala aj nacionalistická strana?
Nesledujem slovenskú politiku, i keď som počul, že tam máte tiež svojho “Trumpa”…
Rád sa vraciate naspäť na Slovensko?
Áno, ale nie často, lebo celkový proces cestovania už dávno prestal byť príjemný.
Ako to hodnotíte – zmenila sa naša krajina po tých rokoch, čo ste do Ameriky odišli? K lepšiemu alebo k horšiemu?
Veľmi sa zmenila a väčšinou k lepšiemu.
