“Nielen z východnej Európy, ale aj zo západnej Európy. Pretože v súčasnosti kríza Európskej únie prebieha v západnej Európe – Francúzsko, Veľká Británia, Dánsko, Holandsko,” povedal Paška. Práve toto sú krajiny, ktoré stáli pri zrode Európskej únie (EÚ) a podľa neho je v nich najväčšia nespokojnosť s fungovaním a činnosťou Bruselu.
V súčasnosti už viacerí politici a krajiny hovoria o zásadnej modifikácii a reforme EÚ, o zmene fungovania a štruktúry únie tak, aby sa dosiahol ten efekt, s ktorým bola zakladaná. Môže sa totiž stať, že po Veľkej Británii budú nasledovať ďalšie krajiny s excentrickými tendenciami. Práve britské referendum 23. júna má ukázať, či obyvatelia chcú, aby krajina naďalej zotrvala v EÚ. Podľa Pašku by práve zmena EÚ mohla dosiahnuť zlepšenie situácie a zvýšiť dôveru v danú inštitúciu zo strany verejnosti.
V súvislosti s aktuálnou krízou a júnovým referendom vo Veľkej Británii hovorí poslanec NR SR Jozef Viskupič (OĽaNO-NOVA), že slovenské predsedníctvo v Rade EÚ sa nezačne 1. júla, ale už 23. júna, teda v deň britského referenda. “Nech dopadne vystúpenie Británie akokoľvek, pre naše predsedníctvo to budú záväzné veci. Ak zostanú, budeme musieť pripraviť plán a postaviť sa tomu, čo chcú Briti, ale ak odídu, zasa definovať…,” hovorí Viskupič. Zároveň doplnil, že priority slovenského predsedníctva vyplývajú aj z aktuálnej situácie. Jednou z nich by mal byť aj väčší priestor na diskusie o EÚ a európskych témach a snaha lepšie vysvetliť bonusy a malusy pre slovenskú spoločnosť. “Aby si národní politici nebrali úniu ako výhovorku na mnohé zlyhania národných tém,” vysvetľuje Viskupič.
Členstvo Slovenska v EÚ označuje za prospešné aj strana Sloboda a Solidarita (SaS). Podľa predsedníčky poslaneckého klubu SaS Natálie Blahovej by sa Slovensko hýbalo pomalšie ako po ekonomickej, tak ľudskoprávnej stránke. “Bez EÚ nebudeme silnou krajinou. Napriek tomu, že kritizujeme nedodržiavanie zmlúv, prílišné regulácie, ktoré patria štátom, a nie EÚ, neznamená to rozhodne nie EÚ,” hovorí Blahová.
