Europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová je známa svojimi nekompromisnými postojmi, ktoré sa často nestotožňujú s oficiálnymi názormi strany či jej kľúčových predstaviteľov. Evidentne rozčarovaná a sklamaná z pomerov u socialistov napísala blog, ktorý určite rozpúta poriadnu vlnu emócií nielen u voličov, ale najmä v samotnom Smere.
Osloviť má najmä vedenie strany, aby prehodnotilo svoje konanie, resp. nekonanie.
V úvode svojho blogu spomína, akú „sľubnú“ koalíciu vytvorila strana Smer s partnermi z SNS, Mosta a Siete, a upozorňuje s ľahkou dávkou sarkazmu, že nasledujúce riadky nebudú „o žiadnych straníckych súbojoch, o klebetách ani o prevratných informáciách. Ak to niekto očakáva, nemusí čítať ďalej, prípadne si môže vydýchnuť“.
Spomína aj na zakladanie strany spolu s Robertom Ficom a na jej stranícky preukaz s číslom 002. „Smer vznikol ako strana ‚tretej cesty'. Inšpirovali sme sa moderným konceptom britskej labouristickej sociálnej demokracie,“ spomína a pripomína, ako zintegrovali celé ľavicové spektrum pod krídla Smeru.
Proti Mečiarovi
Nostalgicky sa zamýšľa nad rokom 2002, keď socialisti získali takmer 13,5 %, „čo z pohľadu novej strany možno označiť za úspech. Do NR SR sme prišli väčšinou neskúsení. Možno aj preto mám dnes väčšie pochopenie pre tých, ktorí len začínajú. Robo Kaliňák, Igor Federič a ja sme sa z opozičných lavíc stali predsedami parlamentných výborov,“ píše a tvrdí, že po jej odvolaní v roku 2006, keď prišla o funkciu podpredsedníčky, sa neurazila.
„Nebúchala som dverami, na nikoho som nenadávala. Ostala som radovou členkou strany a snažila som sa robiť svoju prácu dobre. Áno, je možné, že moje názory občas vybočujú z tzv. oficiálnej línie strany. Pravdou však je aj to, že som nesúhlasila s koalíciou s HZDS a Slotovou SNS,“ tvrdí a naznačuje zlom v hodnotách strany. „Osobne si myslím, že to bolo práve počas tejto koalície, keď sa postoje a názory v strane začali meniť. Zo sociálnej demokracie sa postupne presúvali do iného priestoru,“ začína s kritikou pomerov a oboznamuje verejnosť s praktikami vedenia strany.
Elitárstvo v Smere
„Prestávalo sa diskutovať, rozhodnutia prijímalo stále užšie a užšie vedenie. Na snemoch pribudli k VIP salónikom VVIP salóniky, aby sa náhodou nestalo, že by niekto mohol položiť ktorémukoľvek ministrovi otázku, ktorá by sa mu nemusela pozdávať, alebo aby prípadne niečo nechcel,“ prekvapuje Flašíková svojou otvorenosťou.
Spomína na zjazdy iných sociálnodemokratických strán na Západe a ospevuje ich atmosféru otvorenosti. „Kancelár či ministerky a ministri bežne diskutovali s členmi na chodbách či v sále,“ a porovnáva atmosféru so Smerom.
„Žiaľ, elitárstvo začalo postupne nadobúdať rozmery, ktoré akúkoľvek, aj tú najlepšie mienenú oponentúru a diskusiu v strane eliminovali. Kontakty so štruktúrami sa zredukovali na predvolebné ‚motivačné' stretnutia, na ktorých okresným predsedom oznámili, že teraz je tá chvíľa, keď treba zabojovať, aby sme vyhrali. A oni naozaj bojovali. Ak má Smer do budúcnosti šancu, tak je to práve vďaka ľuďom v regiónoch, ktorí vždy lojálne zabojovali,“ vraví a poukazuje na fakt, že každé ďalšie voľby to bolo pre nich náročnejšie.
„Lebo niektoré veci sa jednoducho vysvetliť nedajú a začínali sa preto pýtať, ako ďalej. Na tomto mieste treba veľmi úprimne napísať, že vždy to nakoniec zachránil predseda. Je pravdou, že nikto nemá v štruktúrach strany taký rešpekt ako Robert Fico, a pravdou je aj to, že ten rešpekt je prirodzený. Lebo predseda na rozdiel od niektorých podpredsedov nikdy nezvyšoval hlas, nezazeral, neodvrkával, nebol arogantný a keď už nastal čas ‚núdze', na každého si našiel aspoň chvíľku čas,“ velebí premiéra.
Paška, Kali a náboje pre opozíciu
Tabuizovaný problém Roberta Fica so zdravím má za následok „zrejme tiež situácia v samotnom Smere“, ako píše, a naráža na zákulisný mocenský boj. „Odchod Paľa Pašku, kampaň a výsledok volieb, prerozdelenie funkcií vo vláde či prejavy nespokojnosti niektorých ambicióznejších kolegov. To všetko spôsobilo a stále spôsobuje napätie a ak sa niekto tvári, že nie, tak ho buď vidieť nechce, alebo ako by povedal Robo Kaliňák, žije v slonovinovej veži,“ a presúva sa plynulo k aktuálnej megakauze ministra vnútra.
„Posledná kauza, podobne ako tá predvolebná, ktorá vyústila v odchod Paľa Pašku, to odhalila viac, ako sme čakali. Zatiaľ čo vtedajší predseda národnej rady svoje rozhodnutie spravil, teraz akoby chýbal niekto, kto by našepkal, že teraz čaká také rozhodnutie ich. Úprimne, ani Paľovi Paškovi dodnes nikto nedokázal, že by nejako vplýval na rozhodnutia v zdravotníctve alebo na to konkrétne CT. A tí, ktorí mu vtedy za chrbtom šepkali, že strane škodí, dnes akoby boli azbestoví a nemali sa k činu. Nie, toto nie je o vine či nevine, toto je proste o tom, ako pôjdeme ďalej. Kto má byť ten, kto ‚toho, kto strane reálne škodí' potľapká po chrbte a pošepká mu, že je čas s tým prestať. Áno, súhlasím aj s tým, čo zaznelo na zasadnutí poslaneckého klubu, že ministrov nám tu opozícia ani médiá odvolávať nebudú. Som za, len im teda na to konečne prestaňme dávať náboje,“ nešetrí kolegov.
Zlý Smer Fideszu
Do vlastných radov sa púšťa aj v ďalšej časti svojho blogu, kde otvorene kritizuje svojich kolegov za svoj postoj k európskym socialistom. „Milí kolegovia, ktorí z pre mňa nepochopiteľných príčin dúfate, že Smer z internacionály aj frakcie vylúčia (čo sa nám opakovane podarilo odvrátiť a tiež som mala pocit, že ste boli viacerí naštvaní) a že nám to doma ‚prinesie aspoň takých 5 %'. Vaše úvahy týmto smerom sa uberajú do priestoru, ktorý už obsadili fašisti a iné podivné zoskupenia. Tie do parlamentu vyniesla práve radikalizácia a aj naše absolútne scestné komunikovanie a zahrávanie sa s emóciami pri niektorých spoločných európskych témach,“ naráža europoslankyňa na vyjadrenia svojich kolegov.
Spomína aj médiá, ktoré podľa nej píšu málo o úspechoch strany Smer, a upozorňuje, že „cesta pre Smer a aj Slovensko je proeurópska, bez Európy bude Slovensko oslabené“. Dáva za príklad britského ministerského predsedu Camerona a jeho „flirtovanie s referendom“. „Lebo ‚tak trochu európsky' sa dlhodobo byť nedá. Potom už ostáva len cesta orbánovského Fideszu, ktorá je ale cestou zlou,“ neodpustila si poznámku na maďarského premiéra Orbána, ktorého štýl politiky je v EÚ dlhodobo kritizovaný.
Mávajúci Mečiar a Frešo v teplákovke
Monika Flašíková-Beňová však stále verí a dúfa v tézy a smerovanie Smeru. Je optimistická a vraví: „Máme však stále šancu. Máme dobrý program a viacerých šikovných mladých lídrov. Je tu nová koalícia a partneri, ktorí chcú, aby spoločná, aj keď rôznorodá vláda bola úspešná.“
V závere sa preto otvorene obracia na smerákov a priamo ich vyzýva s hustou dávkou emócie.
„Stále to beriem tak, že nemôžete každému povedať to, čo chce počuť. Hodnoty a postoje, ktoré zastávate, však musíme prezentovať ľuďom poctivo a otvorene. Vráťte sa preto viac medzi ľudí a počúvajte ich, povedia vám veľa dôležitých postrehov. Možno už nikdy nezískame na svoju stranu 45 % voličov, ale dôležité je, že tou poctivosťou a otvorenosťou, hlásením sa a presadzovaním hodnôt získame stabilnú voličskú základňu, o ktorú neprídeme, keď sa objaví niekto nový, alebo nás proste voliť prestanú, lebo sa za to budú hanbiť. A ak o tom budete premýšľať (verím, že mnohí tak robíte už teraz), spomeňte si na z obrazovky mávajúceho Vladimíra Mečiara, ktorému už nikto neveril, alebo na Pavla Freša v zelenej teplákovke a červených teniskách s výsledkom 0,25 % pre stranu, ktorá podobne ako my voľakedy diktovala politiku.“
Celý blog Moniky Flašíkovej-Beňovej si môžete prečítať TU.
Reakcie čitateľov pod blogom:
