Prieskumy naznačujú, že občania Veľkej Británie sú naklonení skôr odchodu z EÚ než zotrvaniu svojej krajiny vo vnútri spoločenstva. Ale pozor, ak k tomu skutočne dôjde, priaznivci Brexitu môžu ešte dospieť k veľmi horúcemu poznaniu, že EÚ len tak neopustia. Poslanec Stephen Kinnock totiž napr. navrhol, aby proeurópski poslanci v parlamente Brexit zablokovali.
Mohli by argumentovať napríklad poukázaním na to, že Briti síce hlasovali proti EÚ, ale to ešte neznamená, že by schválili devastáciu britských exportérov. Ekonomický šok pri vystúpení z EÚ by nadobudol také rozmery, že by mohli ľudia dospieť k záveru, že sa oplatí zachovať si prístup na voľný trh EÚ.
Sú tu ale aj iné možnosti. Británia sa môže napríklad dostať do rovnakej pozície, v akej je Nórsko. Táto krajina síce nie je členom EÚ, ale akceptovala celý rad dohôd EÚ a pristúpila na princíp voľného pohybu osôb.
„Zástancovia Brexitu postavili kampaň na sľube obmedzenia imigrácie, takže takéto usporiadanie by pre nich bolo neprijateľné. Prijatie nórskeho modelu by rozhnevalo voliča hlasujúceho pre Brexit, pretože si želal predovšetkým obmedzenie migrácie, ale náhle by zistil, že voľný pohyb osôb bude pokračovať. Tento variant pre obdobie tzv. postbrexitu by asi najviac vyhovoval európskym partnerom v EÚ. Vrátane Írska,“ píše autor.
Brexit však nie je jednorazový krok, predstavuje skôr dlhodobý proces, v ktorom môže nórsky variant predstavovať určitý medzikrok. Tento medzikrok by otvoril cestu oboma smermi. Postupne by mohlo dôjsť k ďalšiemu uvoľneniu väzieb z EÚ, ale necháva otvorené vrátka aj pre prípad, že si Briti svoje rozhodnutie rozmyslia a budú sa chcieť znovu stať plnoprávnymi členmi EÚ.
Celý text nájdete TU.
