“To ma prekvapuje a je to neuveriteľné, v akých novodobých moderných súvislostiach je možné vidieť náš prastarý delfsky orakel”, povedala vzrušene Anastázia a pokračovala:
“Priznám sa, že som o takýchto veciach ešte nikdy nič nepočula a rada by som sa o tom dozvedela trochu viac i keď sa zdajú byť komplikované, lebo sa týkajú zároveň psychológie i fyziky, a to sú neobyčajne náročné disciplíny.”
“Dobre”, ozvala sa Ginette a povedala:
“Psychologický aspekt tohto neobyčajného fenoménu sa vám pokúsim priblížiť ja a jeho fyzikálnu časť prenechám Denisovi, aby k nej niečo vysvetlujúce povedal.
Takže začnem tým, že synchronicity sa v našom živote vyskytujú oveľa častejšie, ako by sa to zdalo. Dokonca možno tvrdiť, že sú všednými udalosťami. Vo veľkej väčšine ich však nezbadáme a neregistrujeme a keď predsa, tak tieto udalosti považujeme za náhodu. Ilustrujem to na príklade dvoch udalostí, v ktorých sa prejavil fenomén synchronicity.
Istý človek žije v meste X a jednej noci padne v jeho spálni obraz zo steny, a to bez zjavnej vonkajšej príčiny. V tom istom momente – ako sa to neskôr potvrdí – zomrie v meste Y na inom konci sveta jeho matka.
Druhý príklad – dvaja vedci, ktorí o sebe nič nevedia a žijú, každý v inom štáte, postulujú súčasne tú istú prevratnú vedeckú hypotézu.
Jung vychádzal z toho, že isté udalosti, ktoré sa odohrávajú hoci aj vo veľkej vzájomnej vzdialenosti, môžu odbiehať paralelne, teda súčasne a bez zjavnej kauzálnej príčiny, majú, lepšie povedané, musia mať nejaký ´spoločný impulz´, ktorý ich iniciuje v tom istom momente. Tento impulz leží veľmi hlboko pod úrovňou, ktorá je dostupná našim zmyslom, kde vládne zákon kauzality a kde dynamika diania má len mechanicko-fyzikálne príčiny.
Jung sa domnieval, že mimoriadne intenzívne aktivovanie energie, ktoré sa odohráva v hĺbkach našej psychy, spôsobí za istých okolností adekvátne energetické aktivity vo fyzikálnom svete. V zmysle tejto jeho hypotézy sa potom dejú udalosti súvisiace s fenoménom synchronicity predovšetkým vtedy, keď isté kompaktné, veľmi silné, spolu súvisiace energie z hĺbok psychy opúšťajú jej nevedomé štruktúry a preniknú do vedomia. To sú momenty, keď si človek uvedomuje, že niečo v ňom dozrelo k niečomu novému, čo ho privedie k novému prevratnému poznatku, prípadne k novej, významnej zmene v jeho živote.
Preto sú synchronicity takmer vždy naviazané na fázy markantných premien v živote dotyčného, ako je úmrtie, zrod, nová láska, intenzívna tvorivá práca vo vede, technike, a podobne.
Početné príklady vzniku takýchto spúšťacích psychických energií zistil Jung u typu ľudí, ktorých nazval hráčmi. Jungovi hráči sa často dostávajú do situácií, kedy sú podvedome nútení mobilizovať svoje nevedomé psychické energie tak intenzívne, že vyvolávajú udalosti synchronicity.”
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
