Situácia na východe Ukrajiny sa opäť vyostruje. Platia Minské dohody len niekedy a len pre niekoho?
Minské dohody, samozrejme, platia, nie sú však dodržiavané. Zo strany geopolitiky je vyvíjaný veľký tlak, aj keď, ako je známe, americká politika často niečo iné hovorí a niečo iné robí. Ona svoje aktivity ďalej rozvíja, to sme nedávno videli v Moldavsku na snahe uchvátiť Ukrajinu až po Odesu. Tieto snahy boli, našťastie, rozmetané. Ako som už niekoľkokrát uviedol, sú tu tri prúdy oligarchov, ktorí majú obrovský vplyv na dianie na Ukrajine. Jedna časť je prozápadná – to je Porošenko a spol. Potom je tu proizraelská, to je silná osobnosť Ihora Kolomojského, ktorý má svoje obchodné aktivity na východe krajiny a nechce o ne prísť. Potom je proruská klika okolo Rinata Achmetova. To je ten východ, kde sa obchoduje s Ruskom, a má v niektorých prípadoch aj investície pochádzajúce z Ruska. Východ krajiny je najpriemyselnejší, najhustejšie obývaný; a je tam takzvaný ukrajinský štít, čo značí, že je tam takmer celá Mendelejevova tabuľka prvkov, obrovské nerastné bohatstvo.
V Európe sú takéto len dva – škandinávsky a ukrajinský. Samozrejme, prozápadní oligarchovia, ktorí prechádzajú pod správu Európy, majú za chrbtom americké nitky a tlačia na to, aby boli Minské dohody plnené tak, ako boli dohodnuté, či už v kontaktnej skupine, alebo priamo na geopolitickom poli a na rôznych rokovaniach. Tí teda tlačia na to, aby boli Minské dohody dodržiavané, aby nastala decentralizácia a bol pokoj zbraní. Zaručuje im to prísun nových finančných zdrojov. Zároveň je otázkou, nakoľko sa o tom hovorí pred RF a nakoľko sa v skutočnosti naozaj rokuje. Izraelská klika oligarchov okolo Ihora Kolomojského hrá vabank. Pretože keby sa pri decentralizácii stalo, že by sa rozpadla Ukrajina a vznikla napríklad Nová Rus, ktorá bude od Charkova po Chersonskú oblasť cez Záporožie a Dnipro, chceli by zhodiť Minské dohody zo stola ako nefunkčné, pretože keby sa toto naplnilo, tak sa stane hlavným mestom Doneck.
A najjednoduchšie je nedodržať mier a tvrdiť, že ho porušujú tí druhí. Nech už je to akokoľvek, najmä proizraelskí a niektorí prozápadní oligarchovia tam už dnes majú svoje peniaze a pasy. Tí hrajú vabank, pretože by prišli o svoje obchodné aktivity alebo by museli počítať s nejakými reparáciami, mohlo by dôjsť k znárodneniu alebo by im majetok zostal s tým, že by sa museli podriadiť miestnym novým zákonom. To je taká šachovnica s tisíckami políčok, kde človek nemá úplne prehľad, ktorý variant zvíťazí. Keby vznikla Nová Rus, bude pod vplyvom Ruskej federácie, tak potom tam bude určitá nárazníková zóna. Pretože Rusko tam investovalo nemálo kapitálu a, samozrejme, aj humanitárnej pomoci. A, samozrejme, ide tam aj o bezpečnostné geopolitické ciele a národnú obranu. Odporúčam sa pozrieť na oficiálne prezidentské stránky Petra Porošenka.
Hovorili ste o troch typoch oligarchov, ale nepočul som o „proamerických“
To je ten mix, proeurópska, transatlantická klika, ktorá sa premiešava aj s tou izraelskou. Niektorí sú obchodníci, takže rokujú so všetkými, pretože biznis sa nedelí a tlačí sa všade, kde sú nejaké možnosti efektívneho zisku. Tam sa ten kapitál proste natlačí ako voda a vznikajú také projekty, keď sa podpíše kontrakt, ktorý stojí dva obedy a dve cesty do južnej Afriky – samozrejme, to zjednodušujem –, na svete je zmluva, z ktorej plynú percentá alebo dividendy a viac to nestojí. Keby chceli ťažiť zo svojej šachty, tak do nej musia investovať, musia investovať do baníkov, do bezpečnosti, do platov, ubytovania a do tej investície sa im jednoducho nechce púšťať. Oni hľadajú efektívny zisk, takže urobia radšej kontrakt na nekvalitné uhlie z južnej Afriky, než aby ťažili kvalitné uhlie doma a pomáhali tunajšej ekonomike.
Ako keby som počul, že to je zákulisie týkajúce sa aj OKD…
Presne tak. Je to, samozrejme, nielen otázka OKD, ale všetkých baní, to je napokon aj v Rusku. Aj tam to tak funguje. Keď som bol na Ukrajine, tak mi jasne povedali, že je mnoho oligarchov, ktorí vlastnia bane, ale zatvárajú ich, pretože je to pre nich neefektívne, museli by reinvestovať. Teraz však nastalo iné obdobie, pretože podľa putinovskej politiky sa má posilňovať stredná trieda a investovať do vnútorného bankového sektora, napožičiavať strednej triede za dobrých podmienok, aby zakladala podnikateľské aktivity a naštartovala sa vnútorná ekonomika, ktorá nebude primárne založená na surovinách, ale prejde aj napríklad do oblasti služieb.
Savčenková je späť na Ukrajine. Hovorí o tom, že by bola najradšej prezidentkou Ukrajiny, alebo o tom hovoria ľudia okolo nej. Čo na to hovoríte vy?
Prvýkrát som sa s tým menom stretol na mítingu Julije Tymošenkovej v Dnipre, Savčenková bola lídrom do Verchovnej rady. Tymošenkovej strana Baťkivšina bola zvolená do ukrajinského parlamentu možno vďaka tomu, že hrala na hrdinskú, mučenícku a hlavne protiruskú strunu. Do ukrajinského parlamentu sa Tymošenková dostala len tak tak. Či Savčenková zabíjala… Ja osobne si myslím, že javí známky fanatickej psychopatie aj sociopatie, prejavuje sa v nej aj egocentrizmus. Verím, že bojovala za vlasť, srdcervúco vraždila s vervou a nenávisťou všetko, čo by mohlo mať farbu Ruska. A teraz je na slobode. Čo z toho vyplýva? Že vraždiť Rusov je proste normálne, že sa to môže, že vlastne vinník je na strane Ruskej federácie. Pretože keď tam niekto povstal, tak to boli ukrajinskí ľudia so vzťahom k RF a hlavne s iným pohľadom na celú vec.
V tomto smere je to katastrofálny výsmech. Putin to síce urobil chytro, pretože žiadal súhlas rodín tých zavraždených novinárov. Ale bol do toho značne nútený. V čase, keď sme tam boli, tam bolo zabitých v novembri 2014 už 17 novinárov. To nebolo to, že tam nemali čo robiť, oni jednoducho robili svoju prácu. Lenže ukrajinská strana sa bála pravdy. A v strachu, že by vyniesli nejaké iné ako oficiálne informácie, sa proste novinári vraždili. Privátne prápory sa na to, samozrejme, tiež sústredili. Osobne si myslím, že je naivné veriť, že Savčenková nevedela, čo robí, alebo že by hádzala bomby a nevedela kam.
Tým svojím charakterom celkom dobre deklasuje súčasnú garnitúru a všetkých, ktorí ju budú tľapkať po pleci. Som zvedavý na reakcie hlavne európskych inštitúcií. Navyše keby zostala vo väzení, hrozilo by napríklad to, že jej niekto prinesie cyankáli, aby zomrela ako mučenica v ruskom väzení; ani by o tom nemusela vedieť, že takto dopadne. Oni ju proste potrebujú ako nástroj propagandy a na ďalšie ťahy na veľkej šachovnici. Nehľadiac na to, že teraz bude mať priestor vo Verchovnej rade a je, pokiaľ sa nemýlim, v poradnom orgáne Európskej únie. Aby jej dodali dôležitosť, tak jej dali takéto statusy, a pritom ide naozaj o fanatického človeka, ktorý je skôr chorý. Osobne si myslím, že z veľkej časti zdiskredituje politiku na Ukrajine, pretože Ukrajina ako štát absolútne nefunguje, respektíve prehĺbi už pochybné samozvané vedenie štátu. Jednosmerne a tendenčne fungujú represívne zložky, armáda, systémy oligarchie v ekonomike; ale vnútorná systémová politika v štátnych inštitúciách, to je také polofungovanie či skôr nefungovanie. Napríklad v meste Kryvyj Rih, kde zablokovali jeden úrad a sociálne dávky sa vyplácali niekde vedľa v reštaurácii. Vzniká sociálna frustrácia, očakáva sa sociálny výbuch a oligarchom a určitej časti sfanatizovanej spoločnosti by vojna určite pomohla hlavne ekonomicky, inak fungovanie ekonomiky bolo prakticky zastavené, otázka je prečo.
Savčenková teda bude plniť úlohu hrdinky-mučenice, ktorá bola odsúdená, a bude hrať propagandistickú úlohu, ktorú Západ potrebuje už len kvôli sankciám proti Rusku, pretože ide o zablokovanie obchodných aktivít Ruskej federácie smerom do Európy.
Alebo to bude všetko inak, napríklad si bude chcieť vybudovať Savčenková imidž strážkyne ľudu ako svoj vnútorný očistec. Mimochodom, vyhlásila, že naopak, chce vojnu na Donbase ukončiť, do akej miery to myslí vážne, neviem; je na mňa príliš neriadená strela. A takých je v rôznych vrcholných funkciách štátu, bohužiaľ, príliš veľa. Treba si uvedomiť, že dva roky bola úplne mimo celého diania na Ukrajine. Rozhodne nevie, čoho sa chopiť, bude dávať vyhlásenie za vyhlásením o statočnosti kozáckeho ľudu. Pri všetkej úcte, z toho sa ľudia nenajedia.
Práve nedávno som čítal, že veľa ľudí je frustrovaných, že sa nebojuje, že neberú peniaze a sú prepúšťaní. Na Ukrajine sa zvýšila kriminalita – o pätinu! Výraznú časť páchateľov tvoria bývalí vojaci z Azova a ďalších privátnych práporov, pretože oni ten spoločenský status vojaka dnes nemajú – buď sú zranení, alebo sú bez práce, keď sa toľko nebojuje, a musia sa nejako živiť. Oni sú v podstate bezprizorní, takže sa vrhajú na kriminálne aktivity, pretože sú to silovo represívni, agresívni ľudia. Nehovorím, že všetci, ale fanatizmus ich posunul, dochádza k tomu, že sa nechajú vybuchnúť s granátom na tele pri telefonovaní so ženou, ktorá sa usilovala o rozvod. Opisovala to práve táto žena (nazývajú ich kyborgovia, podľa amerických filmov s vojenskými robotmi). A ona práve hovorila, že mu to telefonicky vysvetľovala, že sa s ním musela rozviesť, že odkedy prišiel z frontu, tak sa úplne zmenil, nepomohlo to. Kto prežil, je bezprizorný, pretože na Ukrajine sociálny systém nefunguje. Vojnoví invalidi sú ponechaní napospas osudu. Ak sa o nich nepostará rodina, dopadnú zle… A často sú to práve mladí ľudia… Nechcem vytvárať drámu či paniku, ale to je každodenný smutný život na Ukrajine.
To sa týka ľudí z privátnych bataliónov alebo vojakov všeobecne?
Všetkých. Tam sa použije vojak, ktorý sa mobilizuje a v podstate je spotrebným tovarom. Keď treba útočiť, tak sa platí, ale inak ho prepustia. Keď sa ide na front, tak tí z privátnych bataliónov idú v prvopočiatku s vlastnými peniazmi a po ceste si platia ubytovanie sami, rovnako ako jedlo. Výcvik tiež. Potom idú na tri mesiace, zarobia si nejaké peniaze, v podstate sa im to dvakrát vráti, prídu späť, ako bonus majú lepšie spoločenské postavenie, sú z nich hrdinovia, pokiaľ teda prežijú. A väčšinou sa snažia tam vrátiť. A títo ľudia vojnu chcú – majú nepriateľa, majú do značnej miery zmysel života.
Mimochodom, pri siedmej mobilizácii si to veľmi pochvaľujú, pretože hovoria, že tí privátni sa osvedčili najviac – sú najbojovnejší, najefektívnejší. Armáda im zaplatí, zatiaľ čo s tými bežnými brancami majú problém, tí nechcú ísť do vojny, vyhýbajú sa narukovaniu – preto aj už siedma mobilizácia.
Čo hovoríte na posilňovanie americkej armády v Poľsku a Rumunsku, cvičenie NATO v Gruzínsku a Pobaltí? Nie je to „dráždenie hada bosou nohou“, teda dráždenie Ruskej federácie?
NATO svoje plány nemení. Snaží sa dostať k Ruskej federácii čo najbližšie, zamedziť jej spojeniu s Nemeckom, vstupu na európsky trh. Americká politika už nie je taká silná, ako bývala, a trochu sa vymkla z globálneho riadenia. Jej cieľ je Čína. Severná cesta cez Ruskú federáciu je jasná, tam, keď sa im to podarí, ako si plánujú, tak si ju rozparcelujú, ako je to dlhodobo plánované, získajú suroviny, trh a posilní ich to aj v ekonomike. Parcelovanie Ruska je všeobecne dlhodobo známe, už pred pätnástimi rokmi si porciovali Nemecko a USA časti Ruskej federácie. Mohlo by ísť o paralelu s bývalou Juhosláviou.
Teraz sa kritika Putina mediálne rozprestrela ako vejár a bude to pokračovať. A aj z vlastných radov. Určite sa rozbehnú aj nejaké vojenské akcie.
V Pobaltí je predsa problém státisícov po rusky hovoriacich občanov, ktorí sú nazývaní „neobčania“, ktorí nemajú plné práva ako miestni obyvatelia. Tak to je aspoň podľa niektorých ľavicových europoslancov. Nemôže sa to stať zámienkou na prípadný konflikt?
Áno, tam sa objavuje nacionalistický šovinizmus voči Rusom a snažia sa vytvoriť zákonné podmienky, ktoré by z nich urobili podradných občanov, ktorí by sa vymedzili do nejakého priestoru, veľkého geta. A EÚ to neprekáža. Prečo asi? Ďalším problémom sú aj jazykové prekážky. Táto ruskonárodná menšina nie je zase taká malá. Putin prijal doktrínu takzvanej asymetrickej obrany – keď udrieš, odpoviem s dvojnásobnou či trojnásobnou silou. Nepochybujem o tom, že by to splnil, keby na to došlo. A toho sú si Američania vedomí. Ale predstavte si napríklad konflikt v Náhornom Karabachu, útok na Krym z Ukrajiny. Turecko, keď vstúpi do Sýrie, Južné Osetsko, piata kolóna, usporiada „Majdan“ a bude šialená mediálna hystéria proti Putinovi – a keď sa spočítajú všetky faktory, tak Američania alebo NATO budú mať väčšie šance RF rozložiť. O nič iné nejde.
Prezident Putin nedávno navštívil Grécko, sú známe nadštandardné vzťahy Maďarska a Ruska. Nesnaží sa o rozloženie EÚ?
Putin sa snaží všade tam, kde má nejaký politický priestor a kde sa môže nejakým spôsobom dostať do politicko-ekonomickej ofenzívy. Pretože je výborný stratég a taktik, sú jeho kroky veľmi racionálne. Vie dobre pracovať s informáciami – púšťa ich v správnej chvíli na správnom mieste. Využíva informácie tajných služieb a vytvára informačnú ofenzívu, z ktorej Západ besnie, a navyše dávno ponúka investície Grécku, ktoré si Grécko nemôže dovoliť odmietnuť. Bude však tlak, aby Grécko nespolupracovalo. Ich celoročný export sa rovná našim deviatim dňom! Oni nemajú čo exportovať. Ale uvidíme, nakoľko je Tsipras v kliešťach EÚ.
Poďme späť k Ukrajine. Víťazstvo krymskej Tatárky v súťaži Eurovízia bolo podľa mnohých len ďalšou ukážkou toho, kam všade siaha politika. Je ruský Krym pre miestnych Tatárov taký problematický alebo ide o umelo vyvolávané a živené problémy?
Západ si vytvára mäkké zdroje moci, ktoré sú výrazne podporné. Ak vyhrá krymská Tatárka, je evidentné, že je to ťažko spolitizované. Je to proste rýdzo kultúrno-politická záležitosť. To sú signály, ktoré sa Ruskej federácii, samozrejme, nepáčia. Krymskí Tatári sa od základnej po vysokú školu môžu vzdelávať vo svojom rodnom jazyku, uveďte mi jednu krajinu, ktorá vám napadne a kde to majú podobné. Na Kryme je trojjazyčné školstvo – ukrajinské, ruské a krymsko-tatárske. U tej speváčky, ktorá zvíťazila, je zaujímavé, že jej rodičia vlastnia celkom prosperujúci hotel a ruské peniaze im nesmrdia. A sú možno radšej, pretože keby boli súčasťou Ukrajiny, boli by na tom horšie. Krivka ukrajinskej ekonomiky, ktorá stále padá, je v Európe ojedinelá, je možno najhoršia od druhej svetovej vojny.
Nezdá sa vám, že bruselská alebo proúnijná politika urobila ďalší prešľap? Na jednej strane sa tu riešia protiputinovské a protiruské weby a v tomto prípade si dali vlastný gól. Ale možno to my v strednej a východnej Európe cítime trochu inak…
To je viac vlastných gólov! Európa má dvoch hegemónov – Nemecko a Francúzsko –, ktorí určujú rytmus EÚ. Na jednej strane kapitalizmus nesmierne bohatne aj v kríze, na druhej strane vznikajú veľké rozdiely a sociálne napätie, sociálna sféra je ťažko podfinancovaná. Tie horné poschodia neboli nikdy bohatšie. A čo sa týka bruselskej politiky, je zrejmé, že sa situácia nerieši racionálne, ale taktovku drží Európska rada s Európskou komisiou. Radu nikto nevolí, ide o centrálne riadenie a uplatňovanie kapitálovej politiky. Keď som bol v Bruseli, tak až rok po Odese sa o tom strašnom masakri mohlo hovoriť, a to o tom nesmel vedieť ukrajinský veľvyslanec v Bruseli, inak by to rozbil nejakými krikľúňmi zavolanými z Verchovnej rady. Pritom snaha bola hneď po udalostiach informovať o aktuálnej situácii. Zatrhlo sa to. Tí európski zákonodarcovia sa starajú o seba a plnia príkazy veľkého kapitálu.
Česká strana TOP 09 a „pražská kaviareň” trúbia do útoku proti Rusku, rusofilstvu a možno aj proti slovanstvu a myslia si, že strhnú aj tých mladých, ktorí nemajú skúsenosti. Nestane sa však pravý opak? Zakazované ovocie predsa vždy najviac chutí – to platilo vždy a za každej situácie…
Tu poviem príklad – do Českej republiky pricestoval čínsky prezident. Hovoril som si, prečo sa práve on na ceste do USA zastavuje v ČR? Rokovania prebehli, hlavný mediálny prúd sa ukázal ako protičínsky. Žiadny rozhovor s čínskym prezidentom ani vyjadrenie veľvyslanca, konzula som nezaznamenal, len samých „čiernovlasých“ odborníkov. Čínskej delegácii nebol vytvorený žiadny priestor a hovorilo sa len o tom, ako naši odborníci kritizujú návštevu; a najlepšia bola Topka, ktorá lietala s tibetskými vlajkami a snažila sa z toho vytrieskať politický kapitál, ale skôr sa zosmiešňovala. Ale reklama je reklama a udržať svoj tím v prevádzkovej teplote sa tiež hodí. Gól tomu dal tibetský dalajláma, ktorý potľapkal Putina po pleci a povedal, ako výborne to robí, aký je skvelý a len nech takto pokračuje ďalej. To sú tie vlastné góly.
Poďme k odstredivým tendenciám v Zakarpatskej oblasti. Aj tá už dnes prahne po federalizácii. Je tam vplyv tých významných oligarchov taký silný, aký je na východe Ukrajiny? Alebo je to prirodzene viac proeurópska, prozápadná oblasť?
Oligarchovia by chceli byť súčasťou európskeho kapitálu a európskeho trhu. Veľakrát aj sú, pretože sa im v súčasnosti dáva priestor. Ale ich držia územia, na ktorých majú svoje ekonomické (legálne aj nelegálne) aktivity. Oligarchovia sú tie žaby na prameni, bránia decentralizácii, nechcú, aby mohla vzniknúť nejaká federalizácia, pretože obchod a ekonomické aktivity nie sú len územné, ale niekde presahujú hranice jednotlivých oblastí. Ukrajina je vlastne taký zlepenec. Nie je to pejoratívny výraz. Rôzne oblasti majú rôzny charakter a tiež by si chceli vládnuť a hospodáriť samy. Lenže sú rukojemníkmi oligarchie.
Oligarchovia majú kľúčový vplyv na politiku a v súčasnosti sa ešte viac premieta mafiánstvo, ktoré je súčasťou oligarchie. Pozrite sa napríklad na evidenciu tržieb. Na Ukrajine je to tak, že si oligarcha si na daňovom úrade nechá zistiť, ktorá firma prosperuje, a tú sa snaží získať. Najskôr príde s ťažko podhodnotenou ponukou. Položí určitú sumu peňazí na stôl a povie – za to mi to predáte. A keď nie, tak bude zle. Ak na to človek nepristúpi, tak ho násilím prinúti, aby podpísal papier, že firmu predáva, alebo jednoducho zmizne. Elektronická evidencia tržieb tomu bude podobným spôsobom pomáhať aj u nás. Vytvárajú sa pre to podmienky. Aj u nás to prebieha, aj keď zdanlivo civilizovanejšou formou. A sú to zároveň tí, ktorým záleží na tom, aby Minské dohody I. a II. neboli uplatnené.
Hovorí sa, že zohnať na Ukrajine české víza je veľmi zdĺhavé a prácne a že si z toho niekto urobil pekný biznis. Hovorí sa o tom, že počet vydaných víz do ČR predstavuje za deň len štyri až päť kusov. Ako by ste to komentovali a máte s tým nejaké skúsenosti? Zaznamenali sme, že napríklad české nemocnice čakajú na akreditovaných ukrajinských lekárov pol roka alebo aj rok…
To je jedna z vecí, s ktorou som sa aj osobne stretol. Pozýval som novinárku, ktorá mi na Ukrajine veľmi pomohla. Tak som jej chcel ukázať Českú republiku a hlavne Prahu. Vybavoval som jej vízum dvakrát a je to naozaj zložitý proces. A ešte zložitejšie je to na Ukrajine. Samozrejme, v kapitalistickej spoločnosti sa vytvárajú možnosti na efektívny zisk kdekoľvek. Aj toto je teda otázka biznisu. Videl som rady. Jedni za poplatok stoja v radoch za niekoho. Ísť po novinárku do Kyjeva, stráviť tam niekoľko dní a nepracovať bol veľký problém, takže k návšteve ani nedošlo. Pozvanie z mojej strany sa vybavilo, ona to nestihla; a druhýkrát to bolo za 90 dní a takisto to nebolo v jej možnostiach.
Problém vidím v tom, že v momente, keď budú zrušené víza, tak ekonomika, ktorá je na Ukrajine, nie je schopná ľudí sociálne obhospodáriť, tak budú utekať za prácou do iných krajín do EÚ. Pre pracovné agentúry je to úplne fantastická vec. Naberú Ukrajincov, privezú ich sem, turnusovo ich budú striedať a to bude posilňovať privátny kapitál vo všetkých sférach. Všimnite si, v nemocniciach po Prahe sú všade Ukrajinky a väčšina z nich je tam cez nejakú pracovnú agentúru. Vždy si tá agentúra určuje nejakú nadhodnotu a určite to bude sto percent. Rovnaká situácia je v hoteloch. Keď budú pre Ukrajinu zrušené víza, môžu výrazne ohroziť našu zatiaľ relatívne nízku nezamestnanosť. Tí Ukrajinci, ktorí sú odlúčení od rodiny, sú ochotní pracovať 24 hodín za 12 000 Kč reálnej mzdy.
Prečo by teda nezarábali, keď sú tu, že? Keď nastane pracovný exodus, tak sa môže stať, že už nebudú robiť za 12-tisíc korún, ale devalvujú reálnu mzdu a budú robiť za 8 000 českých korún. Pretože dnes je 500 hrivien, čo nie je ani 500 korún, sociálne minimum. Ale tieto príspevky niekedy a niekde nie sú ani vyplácané. Takže naozaj sú tam ľudia zúfalí. Baníci, ktorí vždy dostávali slušné platy, ich dostávajú neskoro, nižšie, zálohované. A šachty sa zatvárajú.
Kapitálu ide o ten efektívny zisk, mať tú nadhodnotu čo najväčšiu. Ukrajinec, ktorý má priemerný plat tritisíc hrivien (a často ho ani nedostáva), tu dostane v prepočte päťtisíc alebo šesťtisíc hrivien, za to bude naozaj vďačný a bude pracovať od rána do večera. A bude v civilizovaných podmienkach v Európe, neďaleko domova. Pravdepodobne, keď príde kríza, a tá príde, to bude devalvovať reálnu mzdu u nás aj v Európe.
Potom sa to však môže stať bezpečnostným ohrozením, pretože to môže byť veľmi nekoordinované… A keď si spomenieme na tých chlapcov z privátnych bataliónov bez práce, budú to „výborní“ strážcovia, vymáhači…
Áno, oni radi prídu, ale nebude to také horúce s tou agresiou. To budú skôr výnimky; aj keď, kto vie? Čo je zlé, je, že so sebou prinesú aj ten fanatizmus. Nebude to hneď o mesiac, ale príde to. Keď uvážime, ako sa správa EÚ. Pozrite sa napríklad na tieto stránky.
Dajú podľa vás Spojené štáty od Ukrajiny „ruky preč“, aby si to vyriešila Európska únia, alebo Ukrajinu, ako niekto tvrdí, potrebujú ako svoje nástupište do Ruska?
Do Odesy nepustili mnoho miestnych ani zahraničných novinárov, pretože sa niečo očakávalo. Prečo tam nedávno prichádzal americký konvoj cez Moldavsko? Američania majú snahu, aby ovládli cez Rumunsko nielen Moldavsko, ale aj Ukrajinu.
O tom konvoji v Moldavsku tu nemáme informácie…
To bol konvoj, ktorý sa mal zúčastniť na cvičení v Moldavsku, údajne akcie spriatelených krajín. Tam sa podarilo moldavským poslancom a predstaviteľom konvoj zastaviť a prinútiť vládu, aby ho odvolala a poslala späť; a cvičenie sa neuskutočnilo. Malo dôjsť k tomu, že mala byť pripravená americká armáda – a nezabudnite, v Odese je gubernátorom proamerický bývalý gruzínsky prezident. V meste je mnoho Ukrajincov ruskej národnosti, je to strategický bod proti Sevastopolu, takže Američania majú záujem o toto územie. Napokon na Ukrajine sú už ich vojenskí poradcovia, rovnako ako poradcovia NATO. Určite to môžu dať pod správu EÚ, ale majú tam aj svoje záujmy a tie idú inou cestou.
V našich médiách sa nikdy neobjavilo, že Krym sa chcel odtrhnúť už za Sovietskeho zväzu, tesne pred jeho rozpadom. Potom v roku 1992 dokonca prijal vlastnú ústavu o svojej autonómii s tým, že sa odtrhne od Ukrajiny. Vtedy sa k Rusku nechcel pridružiť, ale založil vlastnú Krymskú republiku. To ešte volili gubernátora a parlament ľudia sami demokraticky. Kyjev, pretože Krym je ekonomicky a strategicky najvýznamnejší, prinútil ich parlament prijať doložku, že Krym zostáva súčasťou Ukrajiny. A keď Krym znovu v roku 1994 prijal svoju ústavu a opäť vyhlásil samostatnosť, došlo ku krvavému potlačeniu a bolo prijatých veľa nových zákonných opatrení, aby k tomu už nedochádzalo. To sa striedali prezidenti Kravchuk s Kučmom. Kučma to dokončil a tuším, že ešte Kravchuk nechal schváliť zákon, že gubernátorov vymenúva sám prezident Ukrajiny. To aby si tam, samozrejme, mohol vymenovať svojich ľudí.
Putin nechal ľudí na Kryme rozhodnúť a vlastne nedovolil, aby bolo referendum násilne potlačené. A že takéto snahy boli, to sa dnes všeobecne vie. Obyvatelia Krymu sa rozhodovali medzi nestabilným rubľom a prudko klesajúcou hrivnou. Na Ukrajinu odišlo asi 6 500 Ukrajincov a z Ukrajiny smerom na Krym prešlo asi 250-tisíc Ukrajincov väčšinou ruskej národnosti, ale aj ukrajinskej. Dokázali si to jednoducho spočítať. A teraz si myslím, že sú so svojím rozhodnutím spokojní. Túžba pripojiť sa späť k Ruskej federácii tam bola, lebo vedeli, že RF im pomôže a ako autonómna republika by čelili mnohým problémom. Putin sa do toho najskôr nechcel púšťať, najmä z ekonomických dôvodov, ale neskôr to vzal ako ekonomicko-strategickú investíciu. Nakoniec tam má základňu a kľúčový prístup k moru. V danej situácii zohrávali úlohu aj ďalšie faktory.
Putin mal svoju vojenskú základňu na Kryme zaručenú medzinárodným právom. Schyľovalo sa však k tomu, že toto právo bude porušené. Začali sa tam nakupovať pozemky, ktoré mali slúžiť výhľadovo budúcim armádnym základniam iného subjektu, pravdepodobne NATO. To sa robí takým spôsobom, že sa kúpi pozemok na strategickom mieste, postaví sa tam obchodno-zásobovacie centrum, ktoré má však pôdorys a schému ako kasárne. Len je naplnené tovarom. A v daný moment sa ten tovar vyexpeduje a prenajme sa to armáde. Podobným spôsobom bolo vybudovaných v Európe množstvo základní NATO. Pozrite sa napríklad na tieto stránky a dozviete sa o tom viac.
