Z viac ako šesťminútovej reportáže ZDF na prvý pohľad vyplýva, že Gornja Maoča nie je obyčajnou európskou dedinou. Kamera zaostrí na muža s dlhými fúzmi a klasickou moslimskou pokrývkou hlavy. Všetky ženy sú od hlavy až k päte zahalené a väčšina z miestnych dvoch stoviek obyvateľov si nepraje byť filmovaná. Islam tu miestni berú skutočne vážne a sú tak považovaní za priaznivcov radikálnej vetvy islamu – salafizmu. Hovorca tunajšej komunity, tridsaťpäťročný Edis Bosnić, pripúšťa, že vytvorenie celosvetového kalifátu si tu želajú úplne všetci.
Vlajka Islamského štátu?
Avšak Bosnić odmieta, že by bola dedina faktickým výcvikovým táborom pre bojovníkov Islamského štátu. Bosna a Hercegovina patrí v kontexte s ostatnými štátmi východnej a juhovýchodnej Európy k najväčším dodávateľom regrútov teroristických skupín. Do Sýrie v posledných troch rokoch odišlo viac ako dvesto obyvateľov tejto krajiny. Mnoho z nich s najväčšou pravdepodobnosťou s prestupom práve cez horskú dedinu Gornja Maoča. Bosnić síce vyvracia príbehy o dedine ako liahni radikálnych islamistov, ale torzo z narýchlo strhnutej vlajky Islamského štátu visiacej na jednej z budov hovorí za všetko.
V reportáži tiež vystupuje otec jedného z miestnych radikálov, po ktorom pátra Europol. Keď Sefik Curufović hovorí o svojom 21-ročnom synovi Ibrovi, nemôže sa ubrániť slzám. „Vždy sa dobre učil, ale po absolvovaní školy sa dostal do styku s radikálmi a odišiel z domu. Ešte predtým zničil väčšinu svojich fotografií v rodinnom albume a mňa ako bezverca verejne preklial,“ rozpráva preskakujúcim hlasom Curufović starší. Jeho syn sa okrem iného dostal do okruhu ľudí okolo asi najznámejšieho bosnianskeho islamistu Huseina Bilala Bosnića, ktorý bol nedávno odsúdený na sedem rokov väzenia.
Plný dom
Husein Bilal Bosnić patril pred svojím odsúdením na odňatie slobody vlani v novembri k najúspešnejším regrútom dobrovoľníkov, ktorí následne odchádzali bojovať do Sýrie po boku rozličných teroristických organizácií. „Samotný Bosnić žil do svojho zatknutia vo veľkom dome spoločne so svojimi štyrmi ženami a osemnástimi deťmi. Bosnianske zákony pritom neumožňujú mnohoženstvo,“ konštatujú autori reportáže a poukazujú na skutočnosť, že v severozápadnej Bosne existuje mnoho mešít a stále sa stavajú nové.
Všeobecne sa má za to, že ich výstavba je financovaná zo Saudskej Arábie a ďalších štátov Perzského zálivu. Ako uvádza expert na terorizmus zo sarajevskej univerzity Vlad Azinović, Bosna a Hercegovina je islamistami považovaná v rámci európskeho kontinentu za oporný bod. „Džihádisti si tu môžu oddýchnuť alebo absolvovať výcvik. Rovnako tak tu majú k dispozícii falošné doklady, s ktorými môžu cestovať do krajín Európskej únie. Regrutujú tu nových dobrovoľníkov a majú k dispozícii logistickú podporu.“
Hranice medzi Bosnou a Chorvátskom sú značne priepustné a práve cez ne s najväčšou pravdepodobnosťou prepašovali strojcovia teroristických útokov v Paríži vlani v novembri svoje zbrane, ktoré boli vyrobené v Juhoslávii. Bosna a Hercegovina navyše plánuje podať žiadosť o členstvo v Európskej únii, čo by salafisti žijúci v dedine Gornja Maoča privítali s otvorenou náručou. „Ak by sa Bosna stala súčasťou Európskej únie, otvorilo by sa tým pre nás mnoho ďalších príležitostí. Otvorené hranice by šíreniu islamu značne pomohli,“ sníva s otvorenými očami dedinský predák Bosnić.
