Pred niekoľkými dňami bol v Nemecku odsúdený dvadsaťšesťročný Afganec za znásilnenie o šesť rokov mladšej nemeckej ženy. Paradoxné je, že žena sa s mužom poznala a dohromady ich spojila facebooková skupina s názvom „Utečenci, vitajte“. Násilníka, ktorý do Nemecka prišiel pred dvoma rokmi, nechala bývať u seba v byte. Znásilnenie sa udialo 25. októbra minulého roka, keď sa mladý Afganec vkradol do izby svojej hostiteľky a zneužil ju. Sexuálnemu obťažovaniu z jeho strany však podľa svojho svedectva čelila už v predchádzajúcich dňoch.
Obeť západnej kultúry
Ako Hohmann komentuje, podobne sa nevyplatila pohostinnosť a ústretovosť ani matke troch detí zo Švédska. Tá u seba ubytovala mladého imigranta z Eritrey, ktorý neskôr sexuálne obťažoval jej desaťročnú dcéru. „Existuje mnoho ďalších prípadov, keď imigranti znásilnili aj tých, ktorí sa im snažia pomôcť. Rovnaký osud stretol dvadsaťštyriročnú hovorkyňu ľavicovej mládežníckej organizácie LinksjugendSolid Selin G., ktorá bola tento rok znásilnená na parkovisku. Najprv všetko nahlásila na polícii, ale neskôr svojho trýzniteľa označila za obeť západnej a nemeckej kultúry,“ píše novinár.
Znásilnená žena sa dokonca všetkým trom páchateľom ospravedlnila na svojom facebookovom profile a z ich trestného činu obviňovala sexistickú spoločnosť a rasistickú atmosféru panujúcu na Západe. „Vážení utečenci, je mi to tak ľúto,“ napísala podľa U. S. Herald Selin G. na svojom Facebooku. Obdobné pocity viny vyjadril tiež člen nórskej Ľavicovej socialistickej strany Karsten Nordal Hauken, ktorý sám seba opisuje ako feministu a antirasistu. „Bol znásilnený somálskym utečencom a neskôr ľutoval, že musí byť páchateľ deportovaný do Somálska,“ čuduje sa Hohmann.
Oltár utopistických ideálov
Nepochopiteľné postoje obetí ľavicového zmýšľania, ktoré sa stali terčom sexuálneho násilia zo strany utečencov, sa pokúšal v uplynulom mesiaci analyzovať Daniel Greenfield z David Horowitz Freedom Center v rozhovore s Jamiem Glazovom. „Ľavičiari sú kedykoľvek ochotní obetovať sami seba či ostatných na oltár utopistických ideálov. Ľavicoví aktivisti zvyčajne nadradia svoju antirasistickú agendu nad svoj feminizmus. Svoju úlohu tu zohráva aj štokholmský syndróm. Tí ľudia sú posadnutí myšlienkou, že keď niečo spácha moslim, iste sa niečo strašné muselo stať predtým jemu, a preto za svoj čin nie je zodpovedný on, ale rasistická západná spoločnosť.“
Hohmann upozorňuje, že počet znásilnení spáchaných moslimskými utečencami stúpa najmä v Nemecku a Švédsku. „Švédsko začalo so svojimi multikultúrnymi experimentmi v oblasti imigračnej politiky približne v roku 1975. Predtým patrilo medzi najbezpečnejšie krajiny na svete. Teraz Švédsko dominuje rebríčku, ktorý znázorňuje počty znásilnení. Verejne sa však nesmie hovoriť o tom, že za viac ako 1 500-násobný nárast počtu znásilnení sú zodpovední predovšetkým moslimskí migranti. V krajine navyše existuje niekoľko desiatok tzv. no-go zón, kam sa obávajú chodiť aj samotní policajti.“
Celý text v angličtine máte k dispozícii TU.
