Kolesnikov anexiu Krymu opísal ako vrchol novodobého ruského autoritárstva a izolacionizmu, o ktorý sa zasadil Vladimir Putin. A aj keď si za to vyslúžil medzinárodnú kritiku, urobil radosť väčšine Rusov, lebo podľa tohtoročných marcových prieskumov 83 % z nich vyjadrilo anexii podporu.
“Dôvod, prečo anexia pritiahla takú širokú podporu, je jednoduchý. Pre väčšinu Rusov Krym stále zostáva súčasťou ,impéria', kultúrne aj geograficky,” píše Kolesnikov na webe Project Syndicate s tým, že Rusko síce nemá dostatočnú moc, aby nadobudlo svoju niekdajšiu veľkosť, anexia však pre mnohých znamenala určité zadosťučinenie.
Podľa Kolesnikova však ruská verejnosť na to, aby vyjadrila podporu anexii Krymu, nemusí byť nutne zmanipulovaná propagandou. Väčšina ju skrátka a jednoducho podporuje, lebo dobyli Krym cez svoje televízne obrazovky v obývacích izbách a odmietajú nad situáciou kriticky uvažovať.
Rovnako majú podporu ruského obyvateľstva aj zásahy na Ukrajine a v Sýrii, či obchodná vojna s Tureckom. “Aj napriek očividným rizikám spojených s týmito krokmi, Rusi prijali naratív, že ide o nevyhnutné postupy pre zachovanie stability,” napísal Kolesnikov.
Podobne vníma aj ruskú ekonomickú situáciu, ktorá je stále horšia, ale ľudia ju už prijali a podporujú Putinove ekonomické opatrenia práve preto, že ich situácia je zlá. Zmenili svoje návyky a nepýtajú sa, prečo to museli urobiť.
“A kto ich za to môže viniť? Napokon, tí Rusi, ktorí vidia politický kontext, sú okamžite postavení pred smutnú skutočnosť: režim zarezal všetku opozíciu, napríklad šírením strachu z nálepky extrémistov. Nejedného hlasného kritika režimu postretol v Rusku jeho koniec.”
A Putinovi sa podarilo v tomto systéme, kde chýba otvorená politická súťaž, vybudovať rovnováhu medzi elitami a uchovať si ich lojalitu a zároveň si ponechať väčšinu štátnej moci vo svojich rukách. “Tento systém bráni ruským elitám v snahe presadiť zmenu (na rozdiel od čias minulých, keď to boli práve elity, kto inicioval reformy), lebo tá predznamenáva protiputinovské intrigy,” vyhodnotil Kolesnikov s tým, že Rusko je nateraz stabilnou krajinou.
“Ale iba, samozrejme, na obmedzený čas. A preto pred septembrovými parlamentnými voľbami sa režim snaží miasť verejnosť vnútornými hrozbami – teda politickými oponentami a údajnými ´zradcami',” vysvetlil Kolesnikov a uviedol príklad niekdajšieho predsedu Yukos Oil Mikhaila Chodorkovského, ktorý bol za svoje pochybnosti o Putinovi poslaný do exilu.
“V roku 1970 sa v prorockej eseji sovietsky disident Andrej Amalrik spýtal: ,Prežije Sovietsky zväz do roku 1984?' My sa teraz musíme pýtať, ako dlho prežije Putinov režim,” povedal Kolesnikov a dodal, že do roku 2018 zrejme áno, ďalej je to však vo hviezdach a v predpovediach “kremľológov”.
