„Po 12-ke nočnej v normálnej práci sme sa dobrovoľne prihlásili do Kotlebovej železničnej domobrany na hliadkovanie, resp. dohliadanie na bezpečnosť ľudí vo vlakoch,“ píšu členovia Vzdoru na Facebooku. Podľa ich slov bolo hliadkovanie „silná káva“ a počas ich prítomnosti vo vlakoch nestretli ani jednu policajnú hliadku. Dodali tiež, že polícia im chýbala aj v meste Stará Ľubovňa, kde sa v tom čase vyplácali sociálne dávky.
Podľa fotografií, ktoré skupina uverejnila, je jasné, že väčšinu cestujúcich tvorili najmä Rómovia, ktorí sa tvárili veľmi rozpačito. Video zas ukazuje zábery členov Akčnej skupiny, ktorí sú oblečení v zelených tričkách s logom ĽSNS, ako stoja pri dverách vlaku a pozorne sledujú nastupujúcich i vystupujúcich ľudí. „Našu hliadkovú činnosť sme vykonávali na rizikovej trase s vysokým výskytom cigánskych asociálov: Poprad – Kežmarok – Stará Ľubovňa,“ píše sa na oficiálnom profile skupiny.
Video je tiež podfarbené hudbou kontroverznej skupiny Reborn a v texte zaznievajú aj slová, ktoré nabádajú k boju za vlasť. „Vďaka rešpektu asociálov pred našou hliadkou nedošlo v žiadnom vlaku pod jej dozorom k obťažovaniu cestujúcich ani k spáchaniu iných obvyklých priestupkov alebo trestných činov,“ píšu vzdoráci v statuse pri videu. Tvrdia tiež, že väčšina cestujúcich a zamestnancov železníc ich prítomnosť hodnotila pozitívne.
Video, ktoré zachytáva hliadkovanie Vzdoru vo vlaku
Vzdor sa svojou ideológiou ani úmyslom bojovať netají
Hovorca a najznámejší člen skupiny Vzdor je Marián Magát, ktorý sa snažil dostať aj do parlamentu. Na kandidátke Kotlebovej ĽSNS mal číslo 88, ktoré je v neonacistických kruhoch spájané s pozdravom Heil Hitler, H je totiž ôsme písmeno abecedy. Skupina sa netají tým, že jej členovia prechádzajú bojovým výcvikom, a rovnako sa netají ani svojou nacionalistickou filozofiou.
„Budúcnosť európskych národov je dnes ohrozená, preto na metódach použitých pre naše konečné víťazstvo nezáleží. V našom spoločnom boji je najdôležitejší úspešný výsledok, víťaz je ten, kto určuje pravidlá. V záujme záchrany Slovenska a dosiahnutia politickej zmeny sa musíme pokúsiť získať reálny podiel na moci,“ znie preambula skupiny, ktorá je uverejnená na ich oficiálnej internetovej stránke. Ako ciele činnosti svojej organizácie uvádzajú napríklad: „Vychovať novú generáciu európskych nacionalistov, silných po každej stránke, pripravených zaujať svoje miesto v živote a boji za svoju vlasť, svoj národ a kultúrne dedičstvo európskych predkov,“ či vytváranie nacionalistických zoskupení, určených na ochranu „pôvodných Európanov“.
Skupina nových členov prijíma na základe náborového konania. Adepti musia zvládnuť niekoľko fyzicky náročných testov, pri ktorých sa skupina inšpirovala prijímacími skúškami k hasičom, ozbrojeným silám či polícii. Fyzickú zdatnosť overujú napríklad v behu na 100 metrov, skoku do diaľky alebo zhyboch. To, či adepti podstupujú aj psychologické či vedomostné previerky, skupina na stránke neuvádza.
Člen skupiny Vzdor pri kladení vencov na hrob Jozefa Tisa Zdroj: vzdorslovensko.sk
Je to nehorázne a vedie to k anarchii
„Ja si myslím, že je to nehorázne. Toto všetko má robiť jedine štát,“ myslí si politológ Miroslav Kusý. „Žiadne akčné skupiny, žiadne bojovné jednotky, pretože to vedie k anarchii. To je koniec poriadku, ak si ho každý začne brať do vlastných rúk. To je právo na lynč,“ dodáva Kusý. Podľa neho by bolo potrebné vyvíjať tlak na to, aby boli vo vlakoch prítomné oficiálne hliadky železničnej polície. „Ale ak to začnú robiť vo vlastnej réžii jednotlivci, tak nikdy nevieme, kde sa vyskytne aký chmuľo alebo aký anarchista, ktorý začne robiť psie kusy,“ vyhlásil pre Parlamentné Listy.
Politický analytik Ján Baránek až taký problém v hliadkach nevidí, podľa neho suplujú úlohu štátu. „Ide o to, čo v tých vlakoch chcú robiť. Ak ide iba o to, aby udržiavali poriadok, nedá sa voči tomu veľmi namietať,“ povedal pre PL.sk. Upozornil však, že môže dôjsť aj ku konfliktu. „Samozrejme, môže prísť ku konfliktu, pokiaľ tam prekročia zákon,“ myslí si Baránek a dodáva, „ide o to, aké kompetencie si oni privlastnia a či to bude ešte v rámci zákona.“ Aj keď bezpečnostné riešenia existujú, štát podľa neho nepristúpil k žiadnemu. „My sa tu nemôžeme hrať na demokratov, jednoducho, kde zlyháva štát, tam nastupujú ľudia a domobrany,“ dodáva Baránek.
Polícia o hliadkujúcom Vzdore nevedela
Eduard Chmelár považuje existenciu takýchto hliadok za absurdnú. „Štát by si mal urobiť poriadok. Ak budeme toto tolerovať, začnú nám tu vznikať naozaj ilegálne bojovky, budú sa premávať kade-tade a my sa na to budeme len pozerať. Je to absurdné, nemôžem uveriť, že sa vôbec bavíme o tom, že či majú alebo nemajú byť nejaké samozvané skupiny vo vlakoch. To je proste nonsens,“ vyhlásil pre PL.sk politológ. Riešenie vidí tiež v posilnení hliadok železničnej polície. „Je to technické opatrenie, ani by som nepovedal, že je zákonné, lebo zákon neumožňuje akýmkoľvek subjektom vykazovať sa ako hliadky,“ myslí si Chmelár a dodáva, že štát by mal voči strane, ktorá tieto hliadky organizuje, vyvodiť zodpovednosť. „Je to niečo tak hlúpe, akoby sme sa bavili o tom, že či má mať učiteľka v triede samopal,“ povedal politológ.
Parlamentné Listy požiadali o stanovisko aj ministerstvo vnútra, ktoré otázky posunulo policajnému prezídiu. Polícia však o hliadkach Akčnej skupiny Vzdor nevedela a prostredníctvom hovorkyne odkázala, že stanovisko zaujme až po dôkladnom preverení situácie v pondelok.
Hliadky ĽSNS sú problém už od začiatku
Hliadky, ktoré iniciovala ĽSNS, vzbudili v spoločnosti veľkú verejnú debatu už pri ich zavedení. Okrem toho, že si z nich mnohí robili posmech, niektorí politici upozorňovali aj na to, že môžu byť nebezpečné. Jedným z podnetov pre ich zorganizovanie bolo aj napadnutie mladého dievčaťa vo vlaku smerujúcom z Nových Zámkov do Zvolena. „Ľudová strana Naše Slovensko rozhodla, že v tomto rizikovom vlaku nasadí hliadky, ktoré budú pomáhať s ochranou cestujúcich tak, aby sa necítili zbytočne ohrozovaní takýmito ľuďmi,“ vyhlásil minulý mesiac Marian Kotleba počas tlačovej konferencie pred budovou zvolenskej železničnej stanice.
Do hliadok sa obuli aj poslanci saskár Martin Poliačik a Ľuboš Blaha zo Smeru či člen KDH Alojz Hlina. „S démonmi sa nikdy nemôže bojovať násilím, lebo energia konfliktu démona iba posilňuje. Jediné, čo na démona pôsobí a zaberá, je buď láska, alebo humor,“ napísal Poliačik, podľa ktorého je práve toto cesta, akou treba k Ľudovej strane Naše Slovensko pristupovať. Viac o reakciách politikov si môžete prečítať TU.
Proti samozvaným hliadkam sa postavili aj aktívni občania verejného života, ktorí výzvu na zastavenie hliadok predložili aj vláde. Medzi 130 signatárov výzvy Odmietame štát v štáte patria aj politológ a prognostik Fedor Gál, politický analytik Grigorij Mesežnikov, básnik a prozaik Ján Štrasser, literárny vedec a politik Peter Zajac, spisovateľ Ivan Štrpka, šéfredaktor týždenníka .týždeň Štefan Hríb, fotograf a novinár Andrej Bán. PL.sk o tom písali TU.
K hliadkam sa v apríli vyjadril aj prezident policajného zboru Tibor Gašpar. „Ktorýkoľvek občan môže zakročiť a môže sa pokúsiť aj obmedziť osobnú slobodu páchateľa trestného činu, ak si na to z bezpečnostného hľadiska trúfne,“ podotkol. Gašpar poznamenal, že ak si členovia hliadky kúpia lístky, tak budú môcť bez problémov cestovať vlakovou súpravou. Taktiež podotkol, v akom prípade by policajné zložky voči členom domobrany mohli zasiahnuť. „Bude posúdené, či to bola trestná aktivita a či sa tieto osoby samy nedopustili trestného činu,“ prezradil a dodal, že podľa jeho mienky si polícia svoju prácu koná zodpovedne. Viac si môžete prečítať TU.
