„Nevidím žiadne zlepšenie v tých vzťahoch. Generálny tajomník Stoltenberg vo svojich vystúpeniach zdôrazňuje, že NATO sa vo vzťahu s Ruskom sústreďuje na dve veci. Jednak na obranu, jednak na dialóg. Ale v poslednom čase toho dialógu veľa nevidíme,“ poznamenal Kovanda hneď na úvod.
Rusko a NATO by sa mali vzájomne informačne otvoriť. Aliancia otvorená je, ale Rusko si a priori odmieta preveriť, ako fungujú ruské raketové systémy, len tvrdí, že ide o nepriateľský krok voči Kremľu.
„Rusko sa bojí, pokiaľ ide o Rumunsko, že by stratilo moment prekvapenia, keby sa, nebodaj, rozhodlo na Alianciu zaútočiť. Ale je priam alergické na to, keď sa NATO blíži k jeho hraniciam. Predovšetkým ak ide o pobaltské krajiny. A nepriamo ho dráždia aj rozhovory s Čiernou Horou o vstupe do NATO,“ doplnil hosť.
Aliancia sa podľa Kovandu správa umiernene, a keď Rusko volá po deeskalácii napätia, musí s tým začať samotná Moskva. Prezident Putin je však nepredvídateľný, takže je ťažké povedať, k čomu by to viedlo, keby napätie ďalej eskalovalo. Existuje určitá prietrž v obrane pobaltských krajín – stokilometrový pás lesa. Keby sa Rusko rozhodlo tento pás obsadiť, Aliancia nemá priestor, aby pobaltským krajinám pomohla.
Kto platí, ten rozhoduje
Ďalšie členské štáty by si mali uvedomiť, že ten, kto platí, aj rozhoduje. Nemali by teda dopustiť, aby Spojené štáty platili chod NATO. Európa si to však postupne začína čoraz viac uvedomovať a Francúzsko aj Nemecko zvyšujú výdavky na obranu. Američania však budú s ohľadom na Rusko a Čínu len ťažko zoškrtávať svoj obranný rozpočet.
NATO a EÚ k sebe majú podľa hosťa relatívne blízko, ale delia ich politické rozpory. Súčasťou NATO je Turecko a súčasťou EÚ sú Grécko a Cyprus. Obe zoskupenia sa podľa jeho názoru nechali ovplyvniť názormi týchto členov. „Jednou z hlavných úloh na samite v Poľsku bude dospieť k tomu, aby spolu obe zoskupenia mohli efektívne spolupracovať,“ zdôraznil Kovanda.
Na samite by sa mali strany dohodnúť aj na obrannej stratégii hybridnej vojny, pravdepodobne sa dohodnú na jednotlivých poliach pôsobnosti, aby sa činnosť rôznych aktérov neprekrývala. Rovnako sa treba dôkladnejšie pripraviť na pozemný boj. Platí to nielen v prípade pobaltských štátov, ale napríklad aj v Afganistane či Iraku, kde sa situácia nelepší. Čo sa týka Sýrie, bude sa podľa Kovandu veľmi zvažovať žiadosť, aby tam pôsobili obrovské lietadlá AVACS informačne pokrývajúce Sýriu. Nielen Turecko, ako je to dnes.
Nakoniec sa vyjadril aj k operácii NATO v Stredozemnom mori. „Je ešte predčasné o tom hovoriť,“ poznamenal. Podľa jeho názoru sa nedá povedať, že by malo NATO výrazný podiel na znížení prílevu utečencov. O zníženie utečeneckej vlny sa podľa Kovandu zaslúžila dohoda Nemecka s Tureckom.
