Ste erudovaný profesionálny vojak – trojhviezdičkový generál. Keďže ste však súčasťou vlády, museli ste sa vzdať kariéry a náčelník GŠ Ozbrojených síl generál Milan Maxim vás prepustil zo služobného pomeru. Nebolo vám to z profesného hľadiska po vyše 40 rokoch strávených v armáde aj trochu ľúto?
Samozrejme, že mi nebolo všetko jedno. V „uniforme“ som prežil prakticky celý život, takmer 42 rokov. No ponuka, akú som dostal zo Slovenskej národnej strany, bola zároveň pre mňa najväčšou profesijnou, ale i osobnou výzvou. Vo funkcii ministra plánujem zúročiť svoje dlhoročné skúsenosti z riadiacej práce v ozbrojených silách. A s určitosťou môžem povedať, že všetky moje kroky a opatrenia budú smerovať k tomu, aby sme mali kvalitne pripravené ozbrojené sily, lebo občania Slovenskej republiky si to jednoznačne zaslúžia. Je to moja priorita číslo jeden.
Absolvovali ste známu vysokú školu vo Vyškove, ktorá vychovala veľa dôstojníkov aj slovenskej armády, vo vašom životopise sú však zaujímavé najmä zahraničné školy. Začiatkom 90-tych rokov ste absolvovali moskovskú akadémiu. Bolo to pre vás náročné?
Môžem povedať, že na vysokej škole vo Vyškove som sa cítil ako „ryba vo vode“. Napriek tomu, že štúdium bolo v českom jazyku, tak som nepociťoval žiadnu jazykovú bariéru, keďže sme boli jeden štát. V Moskve to už bolo, samozrejme, iné, lebo to bolo pre mňa úplne nové prostredie, jazyk, ktorému som dovtedy v rámci školy nevenoval až takú pozornosť… Z odborného hľadiska však akadémia mala kredibilitu a veľmi vysokú úroveň.
Neskôr nasledovali kurzy dôstojníkov v Holandsku, Nemecku a napokon Vojenská kráľovská akadémia v Londýne. Ak by ste mali porovnať Východ a Západ, sú tieto rozdiely markantné, čo sa týka profesionálnych postupov výcviku a vzdelania?
Samozrejme, tie rozdiely tam sú a je ich aj cítiť. Na východe je to jednoduchšie z hľadiska metodológie a operačných postupov. Na západe je to iné aj v tom, že ak je krajina členským štátom NATO alebo Európskej únie, je celkovo zložitejší proces na dosiahnutie konsenzu a tiež aj samotných operačných postupov. Musíte poznať operačný jazyk. Celkovo je tá príprava rozdielna.
Do funkcie ministra obrany vás nominoval predseda SNS Andrej Danko. Kedy a za akých okolností ste sa zoznámili?
Pána predsedu Andreja Danka som spoznal v roku 1998, keď som pôsobil v kancelárii vtedajšieho ministra obrany Jána Siteka a pán Danko bol u nás ako absolvent po vysokej škole. Už vtedy som si ho vážil ako správneho a disciplinovaného vojaka a občana.
Predsa len to pre vás nebolo až také nové prostredie, lebo v roku 1995 ste pôsobili ako osobný tajomník vtedajšieho šéfa rezortu obrany Jána Siteka, rovnako zo SNS. Ako si spomínate na toto obdobie?
Určite to bolo zaujímavé obdobie a aj dosť výrazná zmena v mojom dovtedajšom profesijnom živote. Do kancelárie pána Siteka som prišiel pracovať z pozície veliteľa 10. tankového pluku v Martine a predtým som tiež pôsobil výhradne na veliteľských pozíciách. Keď si ma pán minister vybral, bola to pre mňa česť ísť z veliteľskej pozície plniť úlohy priamo pre ministra obrany. Samozrejme, bol to rozdiel ísť z veliteľskej pozície na vykonávateľa úloh priamo pre ministra, organizovať veci, dohliadať na zodpovedné plnenie úloh, ktoré zadal…
V 90-tych rokoch zažilo Slovensko búrlivé obdobie vzhľadom na vstup do NATO. SNS nikdy nepodporovala vstup Slovenska do Severoatlantickej aliancie, rovnaký postoj zastáva aj v súčasnosti – v tomto duchu sa vyjadril aj predseda SNS Danko. Ako ste s týmto postojom uzrozumený?
Samozrejme, je mi jasné, že toto je pre médiá veľmi populárna téma, hľadať nejaký rozpor medzi nami alebo v rámci koalície, ale v tejto téme ho určite nenájdete. V programovom vyhlásení vlády sme jasne zadefinovali, že smerovanie Slovenskej republiky je proeurópske a protransatlantické. A myslím, že tým som povedal všetko.
Nie je negatívny postoj SNS voči NATO v rozpore s vašimi názormi? Predsa len, boli ste aj zástupcom náčelníka Generálneho štábu a čo je podstatné – aj slovenským vojenským predstaviteľom pri Vojenskom výbore NATO v Bruseli…
Ako som už povedal, Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky je jednoznačne – proeurópske a protransatlanticke a Slovenská národná strana je pevnou súčasťou vlády SR. Nehľadajte problém tam, kde nie je.
Poďme však k súčasnosti. Hneď v prvý deň ste začali zostra – predstavili ste na brífingu nového štátneho tajomníka, oboznámili ste sa s aktuálnou situáciu v rezorte – aké boli vaše zistenia? Čo chcete rozhodne zmeniť a aké opatrenia prijať?
Prioritou číslo jeden je pre mňa zabezpečenie obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky. Zmena bezpečnostného prostredia si vyžaduje aktualizáciu strategických dokumentov – Bielej knihy o obrane SR, na ktorej už pracujeme, Obrannej stratégie SR, ktorú pripravíme na báze aktualizovanej Bezpečnostnej stratégie SR. V spolupráci s náčelníkom Generálneho štábu Ozbrojených síl SR pripravíme Vojenskú stratégiu. Tým prispejeme aj k posilneniu obranného potenciálu NATO a vojenských spôsobilostí Európskej únie. Táto komplexná úloha nás bude sprevádzať počas celých štyroch rokov.
Zároveň budeme pokračovať v modernizácii výzbroje a techniky – plánovite a transparentne. Maximálnu pozornosť a úsilie budeme venovať skvalitneniu pripravenosti záloh ozbrojených síl. Práve pre ich tvorbu by mohla byť kľúčovým nástrojom dobrovoľná vojenská príprava. Keďže do pilotného projektu sa neprihlásil ani očakávaný počet záujemcov, bude potrebné ho dôkladne vyhodnotiť a zanalyzovať prínos dobrovoľnej vojenskej prípravy k tvorbe záloh. Následne zvážime jej ďalší rozvoj tak, aby bola pre mladých ľudí atraktívnejšia. Ako príklad uvedieme, že dobrovoľní vojaci by mohli byť v budúcnosti napríklad výborným zdrojom pre aktívne zálohy, ale aj bezpečnostné zložky, teda pre ozbrojené sily, policajný zbor, ale napríklad aj pre hasičov. Aj v prípade dobrovoľnej vojenskej prípravy platí, že pre jej absolventov chceme zabezpečiť kvalitnú prípravu a ešte kvalitnejší výcvik. V zmysle Programového vyhlásenia vlády SR chceme skvalitniť prípravu obyvateľstva na obranu štátu vo výchovno-vzdelávacom procese a podporiť zvyšovanie vlastenectva a branného povedomia občanov SR v duchu národných a vojenských tradícií.
Hneď po nástupe do kresla ministra ste sa spojili aj s veliteľmi našich vojakov, ktorí pôsobia v zahraničných misiách. Ako si naši vojaci plnia povinnosti, ktoré im z misií vyplývajú a ako je zabezpečená ich ochrana?
Účasťou v operáciách medzinárodného krízového manažmentu dokazujeme našim spojencom, že sme zodpovedným partnerom a zároveň naši profesionálni vojaci získavajú neoceniteľné skúsenosti. Sú akýmisi „diplomatmi“ alebo vyslancami našej krajiny a ja som na nich hrdý, lebo robia Slovenskej republike iba dobré meno. Doteraz sa ich v zahraničných operáciách a misiách vystriedalo viac ako 17 000, z toho takmer 500 žien. No nikdy nemôžeme zabudnúť na tých 57 vojakov, ktorí pri plnení svojich úloh v zahraničí zomreli. Je dôležité, aby sme si ich pamiatku pripomínali, či už spomienkou, aká je každý rok v obci Hejce, alebo v rámci útvarov, kde pôsobili.
Rezort obrany si v minulých obdobiach prešiel rôznymi turbulenciami – medzi najvážnejšie patrí napríklad kauza odpočúvania za ministra Galka, ktorá skončila takpovediac „v šuflíku“. Plánujete urobiť komplexný audit, prípadne nedoriešené kauzy znovu otvoriť?
Nechajme to na orgány činné v trestnom konaní.
Niektoré štáty mobilizujú do väčších miest aj armádu, obyvatelia majú strach z teroristických útokov. Je Slovensko pripravené na nasadenie profesionálov v prípade potreby? Má naša republika dostatok príslušníkov a techniky na protivzdušnú obranu?
Môžem ubezpečiť všetkých občanov Slovenskej republiky, že naše ozbrojené sily sú plne pripravené zabezpečiť obranu a bezpečnosť Slovenska. Samozrejme, musíme byť pripravení reagovať na zmenené bezpečnostné prostredie, na novodobé hrozby, akými sú extrémizmus, terorizmus, ale aj kybernetické hrozby, či migrácia. Je pred nami samit NATO vo Varšave a určite budeme aj týmto témam venovať pozornosť. Takisto budeme určite spolupracovať aj s ďalšími bezpečnostnými zložkami.
Oboznámili ste sa so stavom rokovaní so Švédskom týkajúceho sa prenájmu stíhacích lietadiel Gripen. Uskutočnilo sa už rokovanie švédsko-slovenskej komisie? Váš predchodca – minister Glváč totiž povedal, že prenájom Gripenov podpíše až jeho nástupca, teda vy. V akom štádiu je zmluva?
V súčasnosti môžem povedať len toľko, že pokračujú rokovania so švédskou stranou a hľadáme obojstranne výhodné riešenie.
Za vášho vedenia vás čaká najzásadnejší modernizačný projekt v histórii Ozbrojených síl SR. Slovensko kúpilo až deväť vrtuľníkov Black Hawk, ktoré sa už v USA vyrábajú, rovnako sa koná výcvik pilotov a technických pracovníkov. Kedy budú na Slovensku americké vrtuľníky?
Od výrobcu máme informácie, že výroba postupuje v súlade s plánom. Rovnako tak aj výcvik pilotov a technického personálu vo výcvikových zariadeniach amerických ozbrojených síl. V súčasnosti sa už v USA pripravuje šesť pilotov a dvanásť technikov. Dodávka prvých vrtuľníkov je podľa zmluvy naplánovaná v polovici roku 2017.
Poďme však k inej téme. V súčasnosti máme na scéne rôzne politické spektrum názorov – niektorí hovoria o priklonení sa k Rusku, iní preferujú Západ. Z taktického pohľadu a z vášho osobného, ktorý je pre našu krajinu pragmatickejší a výhodnejší?
Ako som už povedal, naše smerovanie je jednoznačne proeurópske a proatlantické.
