Ginette sa na Dimitriosa opäť obrátila:
„Bolo to až kresťanstvo, ktoré svojím nepriateľským postojom k telesným rozkošiam a najmä k sexualite vybudovalo veľkú bariéru medzi sexom a „čistotou ducha“ podľa jeho predstáv. V antickom Grécku, ale práve tak aj v starom Ríme, bola rozkoš a náruživosť bohmi schvalovaná a podporovaná aktivita.“
„Áno, v antike neexistovala žiadna hranica medzi religiozitou a sexualitou a všetko to, čo si fantázia človeka dokázala v oblasti sexuality predstaviť, to všeko ľudia pripisovali aj svojím bohom a bohyniam. Moji dávni antickí predkovia boli schopní sa zamýšlať nad všetkým veľmi dôkladne a rozvinuli zo svojich úvah teóriu o jednote a prepojení ducha a tela. Pokladali potreby tela a tým aj potrebu sexu za práve také dôležité, ako aj potreby ducha. Boli presvedčení, že obe tieto potreby musia byť napĺňané a len vtedy môžu navzájom harmonizovať a zaručovať človeku harmonický a vyrovnaný život. Šport pestovali nahí a ich filozofické diskusie pravidelne končili sexuálnymi radovánkami. Niečo také sa v kresťanstve stredoveku pokladalo za hriešne a diabolské.“
Ginette súhlasne pokývala hlavou a pripojila k tomu:
„Čo sa ale týka slobody, tá bola v antike dopriata len mužom. Pri sexuálnych radovánkach, aké si práve spomenul, nesmeli byť prítomné vydaté ženy.“
„Máš úplnú pravdu. Povinnosťou vydatých žien bolo ostať doma a starať sa o deti. Ak práve neboli tehotné, tak ich manželia s nimi telesne obcovali spravidla dvakrát , trikrát do mesiaca, a to neraz bez veľkej náruživosti. Náruživosť si nechávali pre mladé a slobodné ženy.“
„To mi ale celkom pripomína situáciu v súčasnom patriarcháte, v ktorom žijeme“, povedala Ginette s ironickým úsmevom a pokračovala:
„Rozdiel je len v tom, že pre dnešné ženy, sexuálne zanedbávané manželky, v každom prípade pre niektoré a či viaceré, je samozrejmé, že si hľadajú sexuálne uspokojenie, ak im ho manžel neposkytuje, mimo manželstva.“
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
