Pomaly sa blíži termín rozhodnutia o zrušení vízovej povinnosti do EÚ pre tureckých občanov.
Dokonca aj dlhé roky svojej kancelárke verne a devótne slúžiaci bývalý minister jej vlády, Norbert Röttgen a v súčasnosti predseda zahraničného výboru Bundestagu, uviedol kriticky na adresu Merkelovej:
„Nemali by sme viac hovoriť, že Turecko je náš kľúč na riešenie utečeneckej krízy. To sa dalo hovoriť a čiastočne tomu aj veriť len potiaľ, pokiaľ mal vplyv na politiku Turecka premiér Davutoglu“.
Toho ale Erdogan odrazu – na prekvapenie mnohých nezasvätených, medzi nimi aj kancelárky Merkel – nedemokraticky, ako diktátor, odstavil (je ale ešte vôbec niečo demokratické v Turecku?).
Pred niekoľkými dňami potom zasadil Erdogan svojej „priateľke“ Merkel tvrdý a nebezpečný úder, keď počas svojej reči v Ankare o zavedení prezidiálneho systému (ktorý mu zabezpečí fakticky absolútnu moc) povedal:
„My pôjdeme vlastnou cestou a ty choď svojou cestou a spoj sa s kým chceš.“
My – to bolo Turecko a ty – to bola EÚ. Tým padá všetko, čo Merkel dohodla s Tureckom o utečencoch a rovná sa to porážke kancelárky.
Preto upozorňuje aj politička CSU, Gerda Hasselfeldt, že súčasný vývoj v Turecku úplne narušil dôveru voči Ankare a že kritéria , ktoré podmieňujú udelenie vízovej slobody pre tureckých občanov do EÚ, ak nebudú Erdoganom dodržané, tak že dohoda nesmie byť viac platná.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
