Petr Holub sa na serveri Echo24.cz rozpísal o problémoch Macedónska. Hoci sa tejto krajine nevenuje príliš veľa pozornosti, jej vnútropolitická situácia je pre Európu dôležitejšia, než sa môže zdať na prvý pohľad. Problémy na Balkáne totiž vždy znamenali veľké problémy aj pre Európu. Stačí si spomenúť na prvú svetovú vojnu.
Protivládne protesty sa zatiaľ konajú v pokojnom duchu, ale vytrvalo. Už od februára. V roku 2014 tu vyhral voľby predseda konzervatívnej strany VMRO Nikola Gruevski a to už po štvrtýkrát za sebou. Ide o politika, ktorý chce svoju krajinu nasmerovať na Západ, ale údajne nie vždy ctí princípy slobody slova a voľného podnikania. V januári sa ukázalo, že jeho vláda nechala odpočúvať okolo 20-tisíc občanov, aby si udržala kontrolu nad krajinou a po tomto škandále musel Gruevski odstúpiť. Macedóncov však ešte viac pobúril prezident Gjorgi Ivanov, keď nechal zastaviť vyšetrovanie celej kauzy.
“Nepokoje v Macedónsku navyše ukazujú, ako zlyháva politika Západu. Európska únia aj Spojené štáty doteraz na Balkáne vsadili na silných vodcov, ktorí dokážu uchopiť politickú moc a udržať stabilitu. Teraz sa však zistilo, že tolerancia autoritárskych vládcov, ktorí udržujú moc kontrolou médií i miestnej ekonomiky, má len obmedzené použitie. Premiéri typu Gruevského sa nedokážu vyrovnať s hospodárskymi ťažkosťami, dokonca k nim môžu prispieť, lebo neprajú podnikaniu, ktoré nemajú priamo pod kontrolou,” píše Holub.
Celý komentár nájdete TU.
V Macedónsku v podstate vypukla farebná revolúcia a EÚ vyzvala na konanie predčasných volieb. Tie sa síce odohrajú v júni, lenže občania ich často chcú bojkotovať. Boja sa, že Gruevski sfalšuje výsledky. Otázkou tak je, čo bude ďalej? Doterajší premiér by si mohol povedať, že ho Západ hodil cez palubu a mohol by sa obrátiť na Rusko. To sa dodržiavaním slobody slova a voľného podnikania nijako zvlášť netrápi. A jeho príklad môžu nasledovať aj ďalšie balkánske krajiny. Aj v nich by teoreticky mohlo dôjsť k farebným revolúciám.
