Leží v centre Atén, má sedem podlaží, vysunuté balkóny a takmer 400 izieb, ktoré sa postupne zapĺňajú nezvyčajnou klientelou. Tento krátky popisok sedí na grécky hotel City Plaza, ktorý otvoril svoje brány dokorán a priestory prepožičal ľuďom v núdzi. Imigranti v ňom našli svoje útočisko a snažia sa integrovať do spoločnosti. Otcom sa poskytuje pomoc pri hľadaní práce a deťom vo výbere vhodnej školy.
Vdýchli hotelu život
Hotel City Plaza v Aténach bol ešte donedávna opustenou budovou, ktorú postavili v roku 2004 v súvislosti s Olympijskými hrami. „Plazu“ postavili počas rokov, keď sa Grécku darilo a rozdávala sa jedna pôžička za druhou. Majitelia stavby mali v tom čase zobrať nohy na plecia a ujsť za hranice bez vyplatenia robotníkov. Budovu obsadili stovky utečencov a aktivistov, ktorí tieto priestory začali naplno využívať a stali sa z nich tzv. squatteri.
„Bojujeme za otvorené hranice, sme proti politike zatvorených hraníc a sme za cirkuláciu utečencov po Európe. Teraz sú tu a my im pomôžeme žiť v ľudských podmienkach a s patričnou dôstojnosťou,“ prezradil jeden z aktivistov.
Osadenstvo hotela City Plaza v Aténach. Zdroj: Analyze Greece!
Podmienky, v ktorých utečenci v aténskom hoteli v súčasnosti žijú, sú naozaj neštandardné. Iní také „šťastie“ nemali a sú roztrúsení takmer po celom Grécku, napríklad v starých kasárňach pri Iónskom mori či v množstve záchytných táboroch, ako je ten v Idomeni. Viac ako osemtisíc utečencov skončilo na Egejských ostrovoch alebo ich deportovali naspäť do Turecka.
Mami, dýchaš?
V netradičnom „utečeneckom centre“ sa so svojím dvojročným synom Baselom ocitla aj Nesrine, bývalá učiteľka angličtiny zo Sýrie. Cestovala z Aleppa v nádeji, že sa pripojí k svojmu manželovi, ktorý do Nemecka odišiel minulé leto ešte v čase, keď boli grécko-macedónske hranice otvorené.
„Čakáme, že nás budú brať ako ľudí. Zatiaľ nás berú ako čísla. Ale ľudia tu rozbehli pekný projekt,“ hovorí Syrčanka. Podľa nej sú Gréci dobrí ľudia, ktorí rozumejú chudobe a aj vojne. „Boli na tom jeden čas podobne ako my. Grécki utečenci prišli do Aleppa pred sto rokmi,“ dodala.
Potom, ako bolo Aleppo neprestajne bombardované a devastované, tak Nesrinini rodičia jej dali posledné peniaze, aby vyrazila do Európy. Bývalá učiteľka pre portál Irin News opísala, že svojim rodičom často volá cez Skype. Keď ich kontaktovala naposledy, skrývali sa v podzemí a všade naokolo vybuchovali bomby. „Vždy, keď im volám, moje prvé slová sú: Mami, dýchaš?“
Hotel City Plaza sa stal útočiskom pre utečencov. Zdroj: Twitter/ Lolos Marios
