Pour upozorňuje na text publikovaný v najväčšom švédskom denníku Aftonbladet, ktorý napísal jeho šéfredaktor Fredrik Virtanen vlani v decembri. „Virtanen konštatoval, že prijatie 160 000 migrantov nebude mať vplyv na život žiadneho Švéda. Dnes však vidím, ako sa mýlil. Životy mnohých ľudí masívna migračná vlna skutočne ovplyvnila. Hovoríme tu o prípadoch sexuálneho napadnutia, vrážd a chaosu vo švédskom vzdelávacom systéme,” kritizuje Pour, s ktorým redakcia Parlamentných Listov priniesla rozhovor.
„Virtanenova redakčná kolegyňa Linnea Swedenmark sa zase rozplývala nad jednou dedinou z regiónu Jämtland, ktorá vraj funguje ako žiarivý príklad súladu medzi moslimskými imigrantmi a domácim obyvateľstvom. Zabudla však dodať, že v najväčšom meste tejto oblasti, Östersund, bolo veľa žien napadnutých migrantmi mužského pohlavia. Polícia dokonca ženy varovala, aby nechodili samé von,” uvádza Pour a približuje v ďalšej časti textu štedrý imigračný systém.
„V Malmö dostávajú deti ilegálnych imigrantov príspevky od vlády a ich rodinám platia ubytovanie daňoví poplatníci. Z nejakého mne neznámeho dôvodu dáva vláda peniaze ľuďom, ktorí by vôbec vo Švédsku nemali byť. Akoby tým otvorene pozývala ďalších nelegálnych migrantov na ceste do Švédska,” čuduje sa Pour a obviňuje švédske mainstreamové médiá zo zamlčovania rizík a hrozieb, ktoré so sebou masívna migrácia prináša. „Médiá napríklad potlačili do úzadia informácie prihraničnej agentúry EÚ Frontex o tom, že v rámci migračnej vlny do Európy mieria tiež teroristi.”
„Takéto informácie idú priamo proti úsiliu médií presvedčiť čitateľa, že čím viac do krajiny príde migrantov, tým budeme bohatší. Mesiac pred migračnou krízou publikoval think tank Arena Idé, ktorý je blízky vládnym socialistom, správu o migrácii v rokoch 1950 – 2014. Správa publikovaná tromi hlavnými švédskymi denníkmi okrem iného tvrdila, že na migrácii Švédsko v tomto období zarobilo 110 miliárd dolárov. Médiá túto skutočnosť prijali ako nespochybniteľný fakt a nikto toto číslo neskúmal,” píše Pour.
Jedným z mála, kto správu kritizoval, bol ekonóm Tino Sanandaji, ktorý získal svoj titul Ph.D. na univerzite v Chicagu. „Napriek tomu, že on sám je imigrant z Iránu, bol pre svoju kritiku mediálnym a politickým mainstreamom nazvaný krajne pravicovým extrémistom,” píše Pour a s nadhľadom konštatuje, že Švédsko síce stále nie je Sovietskym zväzom, ale veľa médií a politikov fakty nahrádza ideológiou. „Ľudia s opačnými názormi sú potom zámerne vytlačení z verejnej debaty. Samozrejme, nielen médiá a think tanky napojené na vládu obhajujú jej liberálnu imigračnú politiku. To isté robia aj akademické kruhy,” upozorňuje Pour.
Pour konkrétne spomína článok profesora histórie z univerzity v Lunde Dicka Harrisona publikovaný v denníku Svenska Dagbladet. „Harrison tvrdí, že imigrácia posilnila švédsky politický systém, ekonomiku i kultúru. Z jeho pohľadu na migrácii každý štát len získava. Ako príklad uviedol Spojené štáty. Zabudol však dodať, že tam prichádza najviac migrantov z Mexika, Číny a Indie, zatiaľ čo do Švédska prichádzajú predovšetkým ľudia z Iraku, Afganistanu a Sýrie. Pre týchto ľudí je pritom vzhľadom na ich nízke vzdelanie takmer nemožné u nás získať prácu,” usudzuje Pour.
V spomínanom treťom najväčšom švédskom meste Malmö sa podľa informácií Poura pohybuje nezamestnanosť medzi ľuďmi zahraničného pôvodu vo veku 18 – 24 rokov na úrovni 41 %. „Tí všetci dostávajú štedré sociálne dávky od miestnych úradov. V rámci švédskeho sociálneho systému je navyše zakotvené, že všetci musia mať zaistené bývanie. Švédski bezdomovci tak žijú v hosteloch financovaných daňovými poplatníkmi. Imigračná politika vlády v tomto smere priniesla ďalšie navýšenie finančných prostriedkov,” hovorí Pour.
„Cez propagandu vlády a spriatelených think tankov sa však nedarí obyvateľstvo presvedčiť o prospešnosti prisťahovaleckej politiky otvorených dverí. Voliči nútia vládu na prijatie reštriktívnejších opatrení. Pôsobenie švédskeho politického a mediálneho establishmentu sa nedá nazvať inak ako katastrofou. Charakterizuje ho kombinácia neschopnosti a prítomnosti extrémne ľavicovej ideológie, v rámci ktorej títo ľudia odmietajú vidieť hrozby, ktoré so sebou masová migrácia prináša. Švédi dlho vládnucemu establishmentu dôverovali, čo sa však teraz začína meniť,” tvrdí Pour.
Súčasný stav v krajine označuje Pour za kultúrnu a politickú revolúciu. „Aktuálnej vláde vzhľadom na jej zlyhanie v oblasti migračnej politiky dôveruje iba štvrtina voličov. Politici nekonajú v prospech krajiny a svoj podiel viny majú aj spomínané médiá, ktoré neinformujú objektívne o problematike migrácie. Švédsko čelí najvážnejšej kríze od druhej svetovej vojny, ale švédsky establishment pri jeho (ne)riešení zlyháva na plnej čiare,” uzatvára Pour.
Celý text v angličtine nájdete TU.
