Ukradnuté e-maily dnešnej prezidentskej kandidátky Hillary Clintonovej ukazujú, že nemecký minister financií už od mája 2012 riešil otázku, čo ďalej s eurozónou. Mal obavy zo zvolenia ľavicovej Syrizy, ktorá mohla odmietnuť splácať grécke dlhy. V takom prípade počítal s dvoma možnosťami. Buď mali štáty eurozóny ručiť za dlhy členov spoločne, alebo mala byť eurozóna značne redukovaná. Jej členmi mali podľa predstáv nemeckého šéfa štátnej kasy zostať len ekonomicky silné a minimálne zadlžené štáty. Napríklad Francúzsko by sa tak muselo vrátiť k národnej mene.
Ani jedna z týchto možností by nebola pre Nemecko príliš výhodná, ale podľa Wolfganga Schäubleho bolo čokoľvek lepšie ako úplný rozpad eurozóny. Ten by viedol k mohutnému posilneniu novej nemeckej marky a k oslabeniu nemeckých exportérov. E-maily Clintonovej ukazujú aj rozpory vo vnútri eurozóny, a to predovšetkým medzi Francúzskom a Nemeckom. Prezident François Hollande odmietal úspornú politiku nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Plány na spoločné ručenie za dlhy potom odmietalo napríklad Španielsko, ktoré bolo nútené splácať svoje dlhy a teraz by malo platiť ešte za dlhy grécke.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
Uniknuté e-maily Clintonovej však podľa Minga Chuna Tanga ukazujú predovšetkým to, ako Berlín a Brusel pohŕdali demokratickými princípmi.
„Ďalšie kľúčové informácie ukazujú, že tzv. veriteľská Trojka (Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond) počítala s tým, že bude nútiť Syrizu, aby sa podrobila. V skutočnosti nehorázne pohŕdala gréckou demokraciou a vlastne akoukoľvek formou racionálnej ekonomickej debaty,“ tvrdí autor. Nemecký minister financií vraj počítal s tým, že Gréci budú niesť následky, keď zvolia Syrizu, napríklad v podobe vylúčenia krajiny z klubu štátov platiacich eurom.
