Nedávno ste na pracovnom internetovom portáli Profesia zverejnili inzerát, v ktorom hľadáte svojho asistenta. Takúto inzertnú cestu zrejme volí málo poslancov. Prečo ste uprednostnili takýto netradičný spôsob?
Už som to takto robil aj predtým, len nie digitálnou formou, ale analógovou. Za prvé som chcel túto tému otvoriť, lebo sa často stáva, že keď človek robí v politike, tak sa uzavrie do bubliny, a toto sú tie nástroje, vďaka ktorým sa tá bublina dá obísť alebo prasknúť. No a hlavne by som nechcel byť zatvorený v nejakej slonovinovej veži. Veľa ľudí, ktorých sa prihlásilo, ocenilo, že toto nerobí veľa poslancov. Myslím si, že by sa z toho mala stať taká normálna či štandardná cesta.
Koľko u vás zarobí taký asistent?
Zo zákona je povolené mať troch asistentov. Tým, že som v troch výboroch, tak je prirodzené, že ich budem mať rovnaký počet. Oni nie sú žiadne sekretárky. Voláme ich odborní asistenti. Čiže to vychádza u mňa fakturačne 700 eur a oni sú nútení živnostníci, čo je v tomto prípade asi najväčšia hanba. Skrátka, musia byť živnostníci a národnej rade fakturujú zhruba od 500 do 700 eur. Táto suma závisí aj od toho, či má poslanec kanceláriu v regióne, alebo nie, lebo tých 2077 eur, ktoré sú tak často medializované, sú určené na troch asistentov.
Koľko sa vám ozvalo uchádzačov?
To najhrubšie číslo je približne do tristo uchádzačov. Prvé kolo bolo na základe CV-čiek. Chceli sme urobiť aj tzv. mapu ľudí, jednak z odborného hľadiska a na druhej strane aj z regionálneho. Mala to byť akási „network“ – sieť, ktorá by pokryla aj to regionálne hľadisko. Práve tento tím štyroch ľudí by mal pokryť aj takúto regionálnu otázku. To som aj zdôrazňoval na konkurzoch. Žiadny poslanec a jeho asistenti, ale tím štyroch ľudí, ktorý by fokusoval na agendy, ktoré prezentujem vo výboroch.
Už ste niekoho vybrali?
Práve dnes (4. 5. – pozn. redakcie) budeme končiť. My sme hľadali dvoch ľudí z troch. Jednu pani, šéfku katedry politológie som oslovil napriamo, lebo pre mňa je veľmi dôležité spájať politiku s akademickým svetom. Táto pani asistentka Žúborová je už vybratá a my sme cez konkurz hľadali ďalších dvoch.
Na treťom zasadnutí parlamentu ste predložili návrh zákona týkajúci sa vzniku tzv. alternatívnych rádií. Ten vám ale zmietli zo stola. O čo presne išlo?
Ja som podal dva legislatívne návrhy. Práve 1. 4. nadobudol účinnosť zákon o tzv. rádiových kvótach. Výsek vysielateľa verejnej služby, v tomto prípade programovej služby, teda rádiá a rozhlas a aj komerčné rádiá musia hrať zákonom vymedzené percento slovenskej produkcie.
Tento zákon urobil „zmätok“ vo vysielacej štruktúre rozhlasových staníc, ako je napríklad Rádio Devín…
Áno, požiadali o výnimky, no táto debata je oddebatovaná, a ten zákon má byť lepší. Ja som ho pripravil už v roku 2013, bol lepší a rátal s týmito vecami, že ak má niekto programovú službu ako Patria a je zameraný na národnostné menšiny, tak len ťažko od neho budeme vyžadovať len čisto slovenskú hudbu.
Medzi mojím návrhom a vládnym boli rozdielne hlavne dve veci. Nemalo dôjsť k takému strmému nástupu a tiež by sme sa nemali dívať na každú programovú službu sólo, ale ako na celý rozhlas. To je napríklad problém s Devínom či s Patriou.
A druhý návrh, ten o alternatívnych rádiách?
Tým, že sa akoby trochu zväzovali ruky rozhlasovým staniciam, som prišiel s ich uvoľnením a s de facto liberalizáciou rozhlasového trhu. Išlo o to, aby mohli vzniknúť hudobno monotypové rádiá napríklad: jazzové, folklórne, metalové či hip hopové. Takéto rádiá tu nemáme. Nemôžu ani vznikať, lebo platí hlúpe ustanovenie z histórie, ktoré sa prijímalo pre pána Ruska a aj sa pracovne volalo Lex-Rusko, a je to tzv. zákaz krížového vlastníctva médií. No a keď sa porovnáme s Čechmi, tak nemáme regionálne rádiá, nemáme hudobno monotypové rádiá a nevznikli nám ani žiadne spravodajské či info rádiá.
Ku kultúre máte blízko a ste aj členom výboru pre kultúru a médiá. Ako podľa vás Marek Maďarič šéfuje práve rezortu kultúry?
Myslím si, že máme ministra kultúry, ktorý nechce byť ministrom kultúry. Zdá sa mi, že veľa času tomu nevenuje. Keď som rozprával v parlamente a predstavoval tieňové programové vyhlásenie vlády, ktoré chcem následne aj zverejniť, tak mojou hlavnou obžalobou bolo, že my máme tzv. transferové ministerstvo, ktoré dostane peniaze a rozdelí ich a ten základný nástroj, ktorý má ministerstvo robiť, policy making, tak ho nerobí. Odsúva ministerskú zodpovednoť na tvorbu fondov a namiesto ministerstva kultúry máte ministerstvo fondov. Zdá sa mi, že svoj fond bude mať už každý výsek kultúry. A čo to znamená pre kultúru? To sú, samozrejme, manažmenty, náklady na vytvorenie a fungovanie štruktúry jednotlivých inštitúcií, ktoré voláme fondy.
Spomenuli ste, že Marek Maďarič je minister, ktorý ním vlastne ani byť nechce…
Mám ten dojem.
Čím by podľa vás teda chcel byť?
Neviem, či chce byť hlavným ideológom strany, lebo im ťahal jednu kampaň za druhou, čo potom aj vidieť, lebo ten rezort potom trpí. Ja ho volám, že je viac minister propagandy ako minister kultúry. Podarilo sa síce naštartovať niektoré veci, ale na druhej strane by to ministerstvo malo byť aj ministerstvom kreatívy. Kde sú teda pri chystaní eventov týkajúcich sa predsedníctva v rade Európskej únie? Prečo oni neobstarávajú výrobu loga, prečo oni neobstarávajú jednotné označovanie? Ak teda máme ministerstvo kreatívy a chce formovať kreatívu pre tento štát a kreatívnych ľudí, tak prečo napríklad pri organizovaní predsedníctva sa ho ministerstvo kultúry zúčastňuje tak, že pripomienkuje a opravuje čiarky a mäkčene v ich vládnych dokumentoch a požičiava budovy? Organizácie sa priamo nezúčastňuje. Koľkokrát bol minister na formácii Rady EÚ a koľko ministrov kultúry v rámci EÚ pozná osobne? Mám pocit, že okrem toho českého žiadneho.
Marek Maďarič si v minulosti vyskúšal aj post divadelného dramatika. Myslíte si, že bol lepším scenáristom ako ministrom?
No, ja som počul, že minister kultúry chcel byť svetovým dramatikom, no stal sa z neho minister. Myslím si, že platí, kto nič nerobí, tak nič nepokazí a aj som niekde zachytil, že Maďarič je najlepší minister kultúry, lebo nič nepokazil, no mám taký pocit, že toho aj málo urobil.
O čo ide v kauze Seredského koncentračného tábora, ktorým sa v poslednom čase zaoberáte?
Asi ho onedlho otvorím, lebo sa podľa medializovaných informácií zdá, že niekto chcel, poviem to natvrdo, pravdepodobne ukradnúť peniaze z projektu obnovy koncentračného/pracovného tábora v Seredi. Bolo to medializované a ja pátram, či ide o reálne fakty. Vyzerá to tak, že to bolo predražené. Projekt bol určený na obnovu piatich budov, no obnovené boli len dve. Do troch nebolo ani zasiahnuté a vraj do nich preinvestovali 200-tisíc eur. Ideme zistiť, ako to bolo a ja zrejme idem iniciovať poslanecký prieskum priamo na mieste, v Seredi. Pôjdeme sa tam pozrieť, ako to bolo spravené.
Ako sa uskutočňuje takýto poslanecký priekum?
Parlament funguje tak, že má urobené výbory a vo výboroch sa iniciujú poslanecké prieskumy. Ja som podpredseda výboru pre kultúru a médiá a tam tento poslanecký prieskum budem iniciovať. Som závislý od väčšiny, a to je veľká chyba, no dúfam, že ho schvália, lebo to je vo verejnom záujme. Nakoniec sa ho zúčastňujú poslanci tohto výboru.
Koľko členov sa ho zúčastňuje?
Tí, ktorí budú chcieť. Ja určite. Niekedy chodím aj sám, no väčšinou sa pripoja aj jeden či dvaja kolegovia, ktorí kontrolujú to, čo idem ja sám kontrolovať. Rada pre vysielanie a retransmisiu, kauza Viva a pod. Čiže vždy tam so mnou išiel nejaký poslanec, no záleží to na aktivite. Ja ale trvám na tom, aby boli individuálne poslanecké prieskumy. Keď mám ísť dačo kontrolovať vo vašom mene a vy mi poviete, že niekde zlyháva verejná či štátna správa, tak by som mal mať právo to ísť skontrolovať. Teraz musím žiadať výbor, teda väčšinu, aby som mohol ísť kontrolovať väčšinu.
Kto za obnovou stojí?
Slovenské národné múzeum, je to v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti.
Komunikovali ste už s nimi?
Áno. Zdá sa mi, že od nového roku do obnoveného múzea za 2,4 milióna eur išlo od januára doteraz ďalších 1,2 milióna z národných zdrojov. No ja sa teda pýtam, keď to ukončili a s veľkou pompou to počas volebnej kampane otvárali, že čo tam teraz robia. To, že ho idú dokončiť, sa dostalo aj do programového vyhlásenia vlády, no tak si to teda ideme pozrieť, aby sme neboli odkázaní len na mediálne vyhlásenia. Neexistuje tam napríklad značenie tohto múzea a je tam otvorená len jedna zbierka.
Vo svojom blogu ste nedávno informovali o zdemolovaní vašej trnavskej kaviarne počas jedného z futbalových zápasov. Čo sa vlastne stalo?
Sedel som tu (poslanecká kancelária pod Hradom – pozn. redakcie) a chystal som sa na panchytídu Roberta Remiáša, keďže sme s pánom Budajom predkladali zákon týkajúci sa Mečiarových amnestií a o piatej sme mali ísť do Karlovky.
K spomienkovému krížu Róberta Remiáša…
Áno, ku krížu. No a medzitým mi prišiel hovor. Chcel som z kancelárie odísť asi tak o štvrtej, no ale tesne predtým mi zavolali, že máme v prevádzke veľmi nemilú návštevu. Ono to je skôr viac cukráreň ako podnik a je to združená prevádzka so zmrzlinárňou. Skrátka, je to taký kaviarenský typ prevádzky, takže tam dokáže robiť aj žena vo vyšších štádiách tehotenstva (jedna z pracovníčok bola tehotná – pozn. redakcie). Teda, nie je to zafajčená piváreň, kde chodia fanúšikovia. No a navštívil nás neštandardný typ klientely. Bolo ich relatívne veľa. Následne na to prišla ďalšia skupina pred podnik a začali po sebe hádzať dlažobné kocky, ktoré si so sebou priniesli. Tiež po sebe začali hádzať kaviarenské zariadenie, nápoje, rozbili fľaše, vinotéku, fasádu či sklenú výplň. Dlažobné kocky skončili vo vnútri v podniku.
Iní zákazníci na nich kričali, nehádžte to sem: „Sú tu ženy, jedna z nich je tehotná.“ Odpoveď bola vulgárna: „Má smolu p…, nech sa schová.“ Poriadne sa vybúrili a kulisy tomu možno dodával aj futbalový zápas. No chcem upozorniť, dialo sa to hodiny pred začiatkom zápasu a mimo trás fanúšikov. Možno budete prvý novinár, ktorý to v Google maps nakreslí.
Neskúsite to načrtnúť vy (podávam poslancovi papier)?
(Jozef Viskupič kreslí plánok Trnavy, trasu fanúšikov k štadiónu a umiestnenie kaviarne, viz. obrázok)
Nákres Jozefa Viskupiča, ktorý dokazuje, že kaviareň bola mimo trasy futbalových fanúšikov. Zdroj: pk
Nebolo možné, že sa fanúšikovia chceli pred zápasom „občerstviť“?
Neboli to fanúšikovia, lebo fanúšikovia bývajú „obrandovaní“ fanúšikovskými vecami.
Tak kto to podľa vás bol?
Podľa mňa to boli fašisti.
A nemali so zápasom nič spoločné?
Nechcem predbiehať policajné vyšetrovanie a nechám to vyšetriť, no majú pracovať aj so scenárom, že išlo vyslovene o provokáciu. Nemali tam čo robiť a nikdy tam za dvanásť rokov prevádzky neboli. Hlavokrk skrátka „ristretko“ nepije. Tam stojí jedno pivo toľko, čo tu na stanici stoja tri.
Takže chceli niečo vyprovokovať?
Jasné. Buď to bola provokácia medzi nimi, alebo provokácia voči mne, lebo ja som štandardný a dlhodobý bojovník proti fašizmu, neofašizmu a extrémizmu v rámci Trnavy. Napríklad v roku 2014 sme fašistom bránili vo vstupe do mesta, nedávno sme podpísali výzvu Stop fašizmu a ani v parlamente si servítku pred ústa nedávam. To, čo sa dostalo do parlamentu, sú podľa mňa čistokrvní fašisti. Tak to aj vravím a hovorím to otvorene.
Uvidíme, čoho sa polícia dopátra. Takéto subkultúry by mali skúmať orgány činné v trestnom konaní, aby sa takýmto incidentom predchádzalo. Čo som sa bavil s ľuďmi, niečo takéto sa stalo prvýkrát po desiatich rokoch. Môžu sa pobiť v krčme, kde sa pije, no napríklad ja mám strašne malé percento predaja alkoholu, skoro žiadne. Je to cukrárenský typ prevádzky, ak sa tam pije, tak akurát večer víno. A toto boli poobedné hodiny. Čo tam títo ľudia robili, a čo tam robili tí ďalší ľudia a prečo sa pobili, tak to neviem. Sú to všetko pre mňa záhady a dúfam, že to všetko polícia došetrí.
Napríklad tam bolo osemsto policajtov. Tak nech si to platí ten, ktorý organizuje tú akciu. Keď vy budete organizovať oslavu svojich narodenín a robiť v nejakom podniku koncert, tak som zvedavý, či vám štát poskytne osemsto policajtov ako ochranku.
Kde boli všetci policajti, keď devastovali vašu prevádzku? V meste musel byť v tom čase zvýšený počet policajtov…
Nebol. O druhej prišli jedni fanúšikovci vlakom a policajti po celej ulici urobili kordón. O štvrtej sa mali dostať do mesta, druhí prišli z Trenčína a to bolo monitorované a kontrolované. No a oni sa snažili, aby sa nestretli. To bol ten štadiónový príbeh. To čo sa stalo v mojej prevádzke, tak to sa stalo dve hodiny pred zápasom.
Aby som to dobre pochopil. Tvrdíte, že skupinka, ktorá prišla na to „ristretko“ k vám do kaviarne, mohla chcieť niečo vyprovokovať. Čo ale bola zač tá skupinka pred vašou kaviarňou? Tí čo hádzali kocky…
Ja neviem, ja som tam nebol. Už ste ako ten policajt. Toto presne sa pýtal čašníčky z prevádzky. Ale ja mu hovorím: „Počujte, šéfe, po prvé vy to riešte ako všeobecné ohrozenie alebo ublíženie na zdraví v štádiu pokusu.“ Však im to bolo jedno, oni hádzali takéto veľké dlažobné kocky (ukazuje dlaňami približný priemer kocky – pozn. redakcie), ktoré skončili dvadsať centimetrov od tej čašníčky. Ona nemala čas skúmať, či to bol niekto z Bratislavy a išiel fandiť na Slovan. Skrátka, tam tí chlapci strávili nejaký čas, prišli druhí, pobili sa a odišli. Teraz sa ja pýtam: „Kto to bol?“
Viete v akom štádiu je policajné vyšetrovanie?
Neinformujú ma o tom. V médiách som počul vyjadrenie policajnej hovorkyne, že to riešia ako ten fanúšikovský model, al ja viem, že to riešia aj inak. Ja mám dokonca tých ľudí nafotených, pretože čašníčka sa ešte pred bitkou zľakla a urobila si fotky.
Fotka “podozrivých” zhotovená na mieste činu pred vypuknutím bitky. Zdroj: archív J. V.
V žalúdku vám v súčasnosti leží aj Slovenská národná galéria. Prekáža vám, že sa pod ňu dostane Kunsthalle. Prečo?
Tematika Kunsthalle je dlhodobo sa tiahnucí problém a ide o to, kto by mal byť zriaďovateľom. Môj postoj k tomu, keď to malo ísť pod Národné osvetové centrum, bol negatívny. Išlo o to, že tieto budovy boli blízko seba. Vraj argument, ale bola to hlúposť. Robilo to trenice medzi tým, ako má byť robené Kunsthalle a ako má byť robená NOC-ka. Samozrejme, tie problémy sa nahromadili a minister či ministerstvo to muselo riešiť a v súčasnosti to rieši opäť a hľadá, kto bude nový zriaďovateľ. No a dávajú to pod SNG. Normálne a najlepšie riešenie by bolo, ak by Kunsthalle malo vlastnú právnu subjektivitu. Ak by bol presvedčivý minister a tvrdil by aspoň, že to je dobré z hľadiska invencie, vyhľadávania trendov a nových talentov. No ono to nesedí ani z NOC-kou, s ani z SNG.
Prečo je teda SNG zlá voľba?
Slovenská národná galéria je veľmi vážená inštitúcia a ich typ zobrazovania umenia je skôr taký jasný, presný a malo by to mať nejakú zobrazovaciu líniu. Kunsthalle je skôr šokujúci, prekvapujúci a invenčný. Môžem použiť taký voľný príklad z dopravy. SNG je ako mohutná vlaková súprava, ktorá funguje a funguje takmer pre každého, kto sa chce niekam prepraviť. No a Kunsthalle je skôr taký horský bicykel, ktorý síce ide aj po ceste, no keď tá skončí, tak si hľadá novú cestu. Zatiaľ som toto zlúčenie veľmi neskúmal, lebo to je taký veľmi zvláštny nápad ministerstva. No keď sa pozrieme po okolí, po Európe, tak Kunsthalle sú v dosť veľa mestách veľmi aktívne projekty. A tiež tak fungujú aj galérie, no zlúčené som to nikdy nevidel. Môžem sa ale mýliť, lebo zatiaľ čo sa tým zaoberám, preskúmal som štyri štáty. Kunsthalle by malo fungovať samostatne. Možno sa nejaké penzum problémov odtrhnutím od NOC-ky vyrieši, ale naopak, zase vznikne nové penzum problémov, keď Kunsthalle dáme pod SNG. Tak, ako som hovoril vtedy, že jedného dňa to príde, tak aj dnes hovorím, že po vyhádaní sa s množstvom ľudí a nabalení rôznych problémov, to budeme musieť urobiť tak, že Kunsthalle bude musieť byť samonosný projekt na vlastných nohách.
Hovoríte, že SNG je inštitúcia, ktorá je určená skôr pre masového návštevníka. Jednou z ich posledných expozícií Uchovávanie sveta kombinovala klasické umelecké diela s moderným digitálnym vekom. Dá sa povedať, že to bol dosť inovatívny prvok, ktorý mohol niekoho prekvapiť či do istej miery aj šokovať…
Nehovorím, že nie sú invenční, len hovorím, že majú iné inštrumentárium. Vy, ja či ostatní ľudia čakajú od slovenskej galérie iné veci ako od Kunsthalle. To skrátka nemôže byť prípravka SNG-éčky, tak to nefunguje. Ak použijem akýkoľvek príklad, tak nebude úplne plastický. V galérii čakám širšiu cieľovú skupinu, väčší fokus na kontext a zaradenie do umenovedného sveta a v Kunsthalle čakám iba invenciu, prekvapivosť a možno aj priamy útok na to umenie typu zobrazovaného v Slovenskej národnej galérii. Oni sú skôr v konkurenčnom postavení, ako by malo ísť o nejakú paralelu.
