„Účelom tohto príspevku je v stručnosti sa zamyslieť nad tzv. symbolickým vyjadrením prejavu, ktoré je spojené s určitým poškodením cudzieho majetku, a to hlavne jeho pomaľovaním či postriekaním,“ píše Peter Šamko na úvod svojho článku, ktorý publikoval na webe Pravnelisty.sk.
Aj keď sudca krajského súdu menovite Kalmusa či Lorenza nespomína, z kontextu je jasné, že naráža práve na ich súdny prípad. Dvaja výtvarníci vlani obliali červenou farbou bustu komunistického pohlavára Vasila Biľaka v Krajnej Bystrej, na pamätník tiež napísali slovo „sviňa“. Skutok výtvarníci podľa ich slov vykonali v nutnej obrane a cítia sa byť nevinní. „Neurobili sme nič iné, len sme chceli zabrániť páchaniu zločinu, za ktorý propagáciu ľudí, ktorých činy prispeli k tomu, že u nás boli v časoch zločineckého režimu ľudia vraždení, zatváraní a perzekvovaní, považujeme,“ vyhlásil Peter Kalmus.
Obaja výtvarníci sa pre skutok vo februári postavili pred súd vo Svidníku. Pri procese ich obhajuje Daniel Lipšic. Za búrlivej účasti oboch táborov, Biľakových podporovateľov aj odporcov, sa uskutočnili dve súdne pojednávania. Dátum tretieho je stanovený na 20. máj.
Keďže proces ešte nie je uzavretý, je otázne, či sudca Peter Šamko môže verejne vyjadrovať svoje stanovisko. Vo svojom príspevku napríklad píše: „Možno preto zopakovať, že aj pomaľovanie či popísanie busty bývalého vysokého funkcionára komunistickej strany napĺňa formálne znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzej veci,“ a svoju argumentáciu tiež dokladá príslušnými zákonmi. Sudca si tiež myslí, že trestný zákon nestanovuje žiadne výnimky na busty či zobrazenia osôb, s ktorými nesúhlasíme. Výnimky sa tiež podľa neho nevzťahujú ani na umelcov.
Obhajoba krajnou núdzou je podľa Šamka tiež nedostatočná. Samotné pomaľovanie busty podľa neho nie je činom, ktorý odvracia bezprostredné nebezpečenstvo. „Je nevyhnutné z režimu slobody prejavu vylúčiť také prejavy, pri ktorých sa fyzicky útočí na iné osoby, respektíve na cudzie veci,“ píše sudca. V závere Šamko uvádza, že podľa jeho mienky pomaľovanie busty naplnilo skutkovú podstatu prečinu poškodzovania cudzej veci.
Je teda možné, aby sa sudca verejne vyjadroval k prípadu, ktorý ešte nie je riadne uzavretý? Podľa ministerstva spravodlivosti má každý právo na slobodu slova a prejavu. „Hoci zákon hovorí, že sudca sa má zdržať svojho názoru o prejednávaných veciach, ktoré nie sú právoplatne skončené, neznamená to, že sudca nemôže viesť napr. všeobecnú odbornú debatu, polemiku, ktorá nijakým spôsobom neovplyvňuje súdmi prejednávané veci,“ napísal pre PL.sk hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla.
Obhajca výtvarníkov Daniel Lipšic na telefonát redakcie nereagoval.
