V utorok skoro ráno politickí zástupcovia opozičnej Strany socialistov Moldavskej republiky zablokovali na moldavsko-rumunskej hranici americký vojenský konvoj, ktorý prišiel do Moldavska, aby tam absolvoval vojenské cvičenia. Celý incident mal údajne trvať niekoľko hodín. Líder socialistov Igor Dodon sa o situácii vyjadril takto: „Mali sme s nimi krátku besedu, povedali sme im všetko o tom, že Moldavsko je neutrálna krajina a väčšina obyvateľov vystupuje proti vstupe krajiny do NATO.“
Tým sa však protesty socialistov neskončili. Dodon sa už obrátil na predsedu moldavskej vlády s žiadosťou, aby nedopustil plánované rozmiestnenie vojenskej techniky NATO do centra Kišiňova pri príležitosti osláv konca druhej svetovej vojny 9. mája.
Podľa najnovšieho vyjadrenia ministerstva obrany Moldavska sa plánuje organizácia vojenskej prehliadky, v rámci ktorej budú si môcť všetci záujemcovia prezrieť ťažkú techniku a ochutnajú „vojenskú kašu“. Na námestí vraj ľudia budú môcť vidieť 12 moldavských a 24 amerických vojenských jednotiek, uvádza ruský Interfax.
Predseda vlády Pavel Filip vyhlásil, že organizácia vojenskej prehliadky je v kompetencii ministerstva obrany. Dodon už oznámil, že on a jeho strana urobia všetko pre to, aby sa prehliadka neuskutočnila.
Trošku odlišné informácie o celom incidente prináša Rádio Slobodná Európa, ktoré uvádza, že sa síce socialisti pokúsili zorganizovať protesty proti vjazdu vojakov NATO do krajiny, ale vzhľadom na to, že „sa na protestoch nakoniec zúčastnilo menej ako tucet ľudí, americké jednotky prešli cez hranicu bez problémov a pokračovali vo svojej ceste“. Naopak ďalej uvádza, že malá skupina priaznivcov Aliancie stála dokonca pri hraničnom priechode, kde vojakov vítala.
Moldavská vláda už od konca 90. rokov veľmi aktívne spolupracovala s Európskou úniou a v roku 2009, keď sa k moci v krajine dostala koalícia proeurópskych síl, výrazne vzrástla vzájomná obchodná bilancia s EÚ. V ostatných rokoch sa však krajine nepodarilo uskutočniť niektoré potrebné reformy a vzájomná spolupráca sa podstatne oslabila. Podľa kišiňovského mimovládneho Inštitútu pre verejnú politiku sa za členstvo v EÚ v roku 2015 vyjadrilo 32 % respondentov. Naopak o užšiu spoluprácu s Ruskom v rámci Euroázijskej ekonomickej únie (EEU) by stálo 50 % respondentov.
