Poľský historik, profesor a autor knihy Shooting up: Krátka história drog a vojny Lukasz Kamienski sa problematike „vojny na drogách“ venuje už dlhší čas. V texte pre portál Aeon si na tematiku posvietil v kombinácii s džihádom, šaríou a svätou vojnou. „Drogy s vojnou boli vždy ruka v ruke, od homérskych čias a vtedajších bojovníkov cez esesákov až po amerických letcov v Iraku,“ píše Kamienski.
Biele na bielom
Drogou číslo jeden, ktorú členovia IS aplikujú, je Captagon. Ide o silný stimulant, vďaka ktorému sa v tele užívateľa vytvoria látky podobné amfetamínom a teofylínu. „Je perfektnou bojovou drogou, ktorá u jedinca minimalizuje strach, stupňuje jeho chvastúnstvo, podporuje bdelosť a zmierňuje bolesť,“ opisuje účinky drogy profesor.
Popri tejto droge členovia IS konzumujú aj ďalšie priehrštie drog ako kokaín, heroín či hašiš. Tento dokonalý koktejl robí z mladých džihádistov vražedné stroje, ktoré sa neboja ničoho, vrátane smrti. „Stručne povedané, islamisti sa oddávajú dvom toxínom: džihádu a psychostimulantom,“ popisuje Kamienski.
Alahovi zombíci
Viacerí svedkovia vyčíňania nadopovaných džihádistov z Islamského štátu či iných teroristických skupín ich opisujú ako zombíkov. Moslimské bratstvo už viackrát prehlásilo či upozornilo na prípady, keď sú títo jedinci tak nadopovaní mixom amfetamínov a kokaínu, že ich k zemi nepošle ani niekoľko guliek.
Jedným z legendárnych prípadov stretu s islamistickými zombíkmi bol incident v roku 2004 v boji o mesto Faludža. Povstalci, ktorí sa dostali do kontaktu s americkými jednotkami, pokračovali v boji aj napriek rozsiahlym zraneniam. Vedenie mariňákom nakoniec prikázalo, aby sa nedržalo štandardných útočných procedúr. Dostali príkaz, aby nepriateľov zasiahli do hlavy. Takúto podobnú taktiku popísal aj Max Brooks v knihe Zombie survival guide (Zombie príručka prežitia), kde autor popisuje fiktívne prípady stretu so zombíkmi.
Drogami naprieč dejinami
Podľa Kamienskeho takéto látky už patria neoddeliteľne k terorizmu a uvádza ďalšie príklady, keď kombinácia fanatického presvedčenia a koktejlu drog nepriniesla nič dobré. V roku 2004 partia Čečencov obsadila ruskú školu. Teroristi mali byť „závisláci“ na morfiu a heroíne a po troch dňoch obliehania a drogovej abstinencii sa celý incident skončil tragicky, masakrom 186 detí.
Ďalším príkladom sú členovia organizácie Lashkar-e-Taiba, ktorá je jednou z najsilnejších v južnej Ázii. Počas útokov v roku 2008 v Bombaji militanti svoje výkony vylepšili dávkou kokaínu a steroidov.
Počas druhej svetovej vojny svoje jednotky dopovali najmä Nemci a Japonci, no v rebríčku vojnových „feťákov“ sa blysli aj Briti. Neviniatkami v tejto problematike nie sú ani Američania, ktorí svojich vojakov pravidelne zásobovali rôznymi tabletkami takmer v každom ozbrojenom konflikte. Počas druhej svetovej vojny sa malo podať americkým jednotkám 250 až 500 miliónov amfetamínových piluliek. Vo vietnamskom konflikte, ktorý je v rámci tejto problematiky viac než legendárny, sa rozdalo približne 225 miliónov psychotropných tabliet.
