Budaj nedokázal poslancov presvedčiť. Kontroverzné Mečiarove amnestie zostávajú v platnosti

    0
    Ján Budaj, líder Nežnej revolúcie na Slovensku v roku 1989 a poslanec NR SR (Autor: archív JB)

    Budaj zdôrazňoval, že neoddeliteľnou súčasťou a podmienkou právneho štátu je také konanie a rozhodovanie ústavných činiteľov, ktoré je založené na prirodzenej spravodlivosti a slušnosti a nevyvoláva podozrenie zo zneužívania verejných funkcií a právneho poriadku.

    Amnestie niekdajšieho premiéra Mečiara však podľa neho vyvolávali podozrenia, že ide o zamedzenie dôsledného vyšetrenia a spravodlivého uzavretia trestných činov súvisiacich so zavlečením slovenského občana do zahraničia. 

    Poslanec za OĽaNO – NOVA upozorňoval, že amnestie boli udelené v súvislosti so skutkami, pri ktorých dodnes existuje podozrenie, že sa na trestnej činnosti podieľali štátne orgány. “Takýmito amnestiami boli potlačené princípy právneho štátu a došlo k zásahu do prirodzenej spravodlivosti a slušnosti v práve,“ konštatoval.

    Podľa neho závažným zásahom do právneho štátu bolo tiež amnestovanie rozhodnutia vysokého vládneho činiteľa (ministra vnútra Gustáva Krajčiho) zmariť riadne pripravené a prezidentom vyhlásené referendum z 23. a 24. mája 1997 o vstupe SR do NATO a priamej voľbe hlavy štátu. 

    Nevyšetrenie všetkých činov, ktorých sa týkajú tzv. Mečiarove amnestie, bolo podľa Budaja poškodením základov demokratického štátu a dodnes relativizuje právnu istotu občanov v Slovenskej republike.

    “Neprijatím obsahovo takmer zhodných návrhov ústavných zákonov o zrušení tzv. Mečiarových amnestií, ktoré boli NR SR predložené v rokoch 2011 a 2014, sa dodnes neumožnilo orgánom činným v trestnom konaní stíhať páchateľov predmetných skutkov a nezávislému súdu rozhodnúť o prípadnej vine páchateľov,“ poznamenal Budaj. Amnestie podľa jeho slov zároveň účinne bránia pokračovaniu vyšetrovania únosu Michala Kováča ml. a tiež vraždy Róberta Remiáša. Hlasovaním poslanci ukončili 3. schôdzu Národnej rady SR.

    - Reklama -