Prieskum, ktorý robila agentúra GlobeScan v spolupráci s BBC, bol vykonaný na vzorke 20-tisíc ľudí v 18 krajinách sveta. Anketa okrem toho, či opýtaní cítia skôr národne alebo globálne, skúmala aj postoj obyvateľov jednotlivých štátov k utečencom či sobášom ľudí pochádzajúcich z rôznych rasových etník.
Viac ako polovica opýtaných, 56 percent obyvateľov, v krajinách s rýchlo rozvíjajúcou sa ekonomikou je svetu naozaj otvorená. Podľa prieskumu o sebe nehovoria ako o národných, ale globálnych občanoch. Najvýraznejšie sa tento trend prejavil v Nigérii. V africkej krajine o sebe ako o svetovom občanovi zmýšľa takmer trištvrte obyvateľov. Nasleduje Čína so 71 percentami, Peru so 70 a India so 67 percentami svetu otvorených obyvateľov.
Nemci sa uzatvárajú
Naopak vo vyspelých krajinách je trend podobného zmýšľania na ústupe. Podľa expertov za to môže finančná kríza z roku 2008. Napríklad v Nemecku je svetu otvorených len 30 percent obyvateľov. Podľa Lionela Belliera z GlobeScanu je toto číslo najnižšie za posledných 15 rokov.
„Tento pokles je potrebné vnímať v širšom kontexte. V krajine sa zmenila politická aj emocionálna atmosféra, a to hlavne pre politiku Angely Merkelovej a jej rozhodnutie otvoriť dvere miliónu utečencov,“ vyhlásil Bellier. Podľa neho výsledok prieskumu v Nemecku naznačuje určité pochybnosti a hľadanie odpovedí na otázku, do akej miery krajina v budúcnosti otvorí svetu svoje brány. Sýrčanov v Nemecku víta len 54 percent obyvateľov, zatiaľ čo vo Veľkej Británii, kde vláda zaviedla na utečencov prísnejší filter, je to 72 percent. Nezanedbateľné množstvo Nemcov ostalo v otázkach prisťahovalectva nerozhodné.
Pojem globálne občianstvo sa dá vysvetliť rôznymi spôsobmi. Pre niektorých ľudí to znamená otvorenú svetovú ekonomiku, pre iných akýsi pocit spolupatričnosti pri riešení svetových problémov ako zmena klímy či chudoba v rozvojových krajinách. Pocit otvorenosti voči svetu mnohí zažívajú aj vďaka sociálnym sieťam a každým rokom dostupnejším možnostiam cestovať.
Graficky znázornené výsledky prieskumu Zdroj: BBC
Španieli by prijali ešte viac utečencov
Anketa skúmala aj postoj obyvateľov jednotlivých štátov k sobášom ľudí pochádzajúcich z rôznych rasových etník. Na otázku, či by medzirasové manželstvo bolo pre spoločnosť prínosom, nedokázalo odpovedať až 46 percent Nemcov. V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami, napríklad Francúzskom či Španielskom, je toto číslo ojedinelé. Sivé miesta grafu naznačujú, že Nemecko stále tápe a nevie sa rozhodnúť, či nových obyvateľov zo Sýrie prijme alebo nie. „Je tam veľmi neistá atmosféra,“ myslí si Bellier a dodáva, že nemeckí respondenti preukazujú veľmi vysokú mieru nerozhodnosti.
Analýza zozbieraných dát ukázala aj výrazné rozdiely medzi postojmi štátov naprieč Európou. Medzi európskymi krajinami má najmenšiu toleranciu k manželstvám medzi príslušníkmi rozdielnych rás Rusko, až 43 percent jeho obyvateľstva je výrazne proti. Rusi sú takisto výrazne proti aj v otázke tolerancie imigrantov, v krajine by ich bez problémov akceptovalo len 11 percent obyvateľov. Rozdiel je badateľný najmä v porovnaní so Španielskom, kde je proti sobášom medzi rôznymi rasami necelých 5 percent obyvateľstva. Španielsko v prieskume obstálo aj ako najotvorenejšia európska krajina, či už voči svetu, alebo utečencom, 84 percent jeho obyvateľov si myslí, že by mali prichýliť ešte viac utečencov. Prieskum tiež poukázal na výrazné rozdiely v zmýšľaní občanov USA a Kanady. Imigrantov by v Kanade privítalo až 77 percent občanov, zatiaľ čo v USA len o niečo viac ako polovica.
Zdroj: BBC
Náboženstvo je najdôležitejšie v Pakistane
Pre Indonézanov je národná hrdosť takmer neznámy pojem, iba 4 percentá obyvateľov o sebe zmýšľajú ako o národných občanoch. Pre občanov štátu, ktorý sa rozkladá na niekoľkých ostrovoch, je dôležitý akýsi lokálpatriotizmus a sami seba identifikujú ako súčasť menších komunít.
Náboženstvo v porovnaní s národnosťou vnímanie vlastnej identity ľudí až tak neovplyvňuje. Toto pravidlo potvrdzuje jediná výnimka – Pakistan. Až 43 percent obyvateľov krajiny samých seba definuje v prvom rade podľa náboženskej príslušnosti. V USA takýmto spôsobom zmýšľa 15 a v Európe len 5 percent ľudí.
Prieskum robila od začiatku roku 2016 agentúra GlobeScan v spolupráci s BBC. Britská televízia dala možnosť zapojiť sa každému. V prípade záujmu mohli ľudia z celého sveta posielať krátke videomedailóny, v ktorých vysvetlili, ako vnímajú svoju identitu a kam patria. Najzaujímavejšie príbehy priniesli ľudia žijúci mimo svojej rodnej krajiny či deti rodičov pochádzajúcich z rôznych kútov sveta. Väčšina z nich tvrdí, že sa považujú za svetových občanov a úplne doma sa necítia ani v krajine, z ktorej pochádzajú, ani v tej, v ktorej práve žijú.
