„Na slovenskom rozhlasovom trhu v súčasnosti nefungujú súkromné rádiá so zameraním na džez, hip-hop, pôvodnú tvorbu alebo vážnu hudbu, čo je nesporne na škodu plurality a kvality mediálneho priestoru. Navrhovanou liberalizáciou sa podporí vznik alternatívnych rádií, vytvoria sa podmienky pre ich rast a reálne zotrvanie na slovenskom mediálnom trhu,“ vysvetľoval Viskupič. Tieto alternatívne rádiá by podľa neho mohli ponúknuť bohatšiu programovú štruktúru a informácie zamerané na daný typ poslucháča, čím by sa zvýšila rozmanitosť na trhu. Model umožňujúci udelenie viacerých licencií na rozhlasovú programovú službu jednej osobe funguje podľa Viskupiča s úspechom napríklad v Českej republike.
Pluralitu informácií a kvalitu mediálneho priestoru nezabezpečuje podľa poslanca OĽaNO len liberalizácia udeľovania rozhlasových licencií, ale tiež väčšia prehľadnosť majetkových a personálnych vzťahov vo vysielaní. Novela zavádzala povinnú identifikáciu majoritných vlastníkov žiadateľa o licenciu a posúvala hranicu zisťovania informácií o majetkových a personálnych prepojeniach až na tretiu úroveň, t. j. na úroveň spoločníka alebo akcionára spoločníka alebo akcionára, ktorý je spoločníkom alebo akcionárom právnickej osoby – držiteľa licencie. „Takýto posun zabezpečí Rade pre vysielanie a retransmisiu pri rozhodovaní o udelení licencie väčšiu slobodu rozhodovania, ktorej výsledkom by malo byť kvalifikovanejšie a objektívnejšie rozhodnutie o udelení licencie tak, aby pluralita informácií zostala zachovaná,“ argumentoval Viskupič.
Opozičný poslanec návrh presadzoval aj v minulom volebnom období, parlament ho v decembri 2015 zamietol.
