Je to už viac ako týždeň, čo trvajú rokovania počas druhého zasadnutia parlamentu. Ako sa pozeráte na parlamentné dianie teraz, keď ste už ich súčasťou?
Zdá sa mi, že sa to nevymyká nejakému štandardu, ktorý tu bol v minulosti pri programových vyhláseniach iných vlád. Nebral by som to nejako dramaticky. Že sa tu deje niečo, čo je neobvyklé a že sa tu viac útočí. Poctivo som si pozrel aj programové vyhlásenia a aj prepisy rozpráv z debát z minulých volebných období a nemám pocit, že by to bolo teraz nejaké mimoriadne iné alebo dramatické. Toto prostredie mi je ešte známe z novinárskeho pôsobenia, takže to pre mňa nie je až taká novinka. Prekvapili ma priestory rokovacej sály, ktoré z balkóna z toho novinárskeho pohľadu vyzerajú väčšie. Keď je človek vo vnútri, tak sa mi zrazu zdá, že je to tam celé akosi natesno. Bolo to cítiť najmä pri nástupe kolegyne Petruchovej, ktorá je na vozíku a aj kvôli tomuto priestorovému usporiadaniu má problém pohodlne sa
premiestňovať v budove.
Na tento priestorový defekt upozornil aj Igor Matovič na začiatku druhého zasadania parlamentu. Už sa to nejako vyriešilo?
Nedá sa to vyriešiť zo dňa na deň. V tomto vedenie národnej rady chápem a zmeny budú zrejme postupné, pretože je toho oveľa viac. Celá budova parlamentu nebola konštruovaná ako bezbariérová, čiže okrem toho, že v sále bolo potrebné vytvoriť nový stôl, aby nemusela sedieť bokom, tak sú tu aj mnohé ďalšie veci. Výťahy nie sú úplne doriešené, vstup do bočných vchodov, kde sú výbory, rokovacie miestnosti poslaneckých klubov… ani tam sa nedá jednoducho dostať.
Nemyslíte si, že v 21. storočí by mali na niečo podobné v NR SR myslieť?
Som trochu prekvapený, pretože sme tu už jedného poslanca vozičkára mali. Bol to pán Bódy, ktorý kandidoval za SDKÚ v roku 2002, ak si dobre pamätám. Viem, že už vtedy nejaké zmeny urobili, preto som si myslel, že to už je kompletne vyriešené, že keď príde ďalší takýto poslanec, tak už nebude mať problémy. Som prekvapený, že to tak nie je.
Boli momenty, keď vám počas prebiehajúcich rokovaní stúpol tlak?
Ani nie, že stúpol tlak. Ľudia, ktorí ma poznajú, vedia, že som trpezlivý človek. Ale niektoré vyjadrenia ma zamrzeli. Dnes (26. 4. pozn. redaktora) som to spomenul aj v rámci rozpravy, ako sa nám minister kultúry Marek Maďarič vysmieva, že ako sa v opozícii k sebe hodíme a ako sme sa tam našli s inými stranami. Myslím si, že takéto vyjadrenia nie sú hodné člena vlády. Mohol by som mu ich vrátiť, pretože by sa dalo nájsť veľa posmeškov na adresu koalície, ale ja to robiť nebudem. Nie je to môj štýl.
Sú podľa vás politici či strany, ktoré sú v parlamente navyše?
To si netrúfam hodnotiť. Sú tu strany, ktoré dostali relevantnú podporu od voličov.
Neboli ste z volebných výsledkov prekvapený?
Samozrejme, že som bol prekvapený. Aj keď som prieskumom verejnej mienky nedôveroval bezvýhradne a na sto percent, ale predsa len ani náznakom to nevyzeralo tak, že napríklad ĽS NS bude v parlamente. Kde boli v prieskumoch?
Budú podľa vás ľudia takýmto agentúrnym prieskumom v budúcnosti ešte veriť?
Nemám ani tak problém so samotnými prieskumami ako s ich interpretáciou. Myslím si, že tu aj niektorí bývalí kolegovia z médií skrátka uleteli. Prieskumom dali väčšiu váhu, akú v skutočnosti predstavujú. Nechcem hádzať všetky prieskumné agentúry do jedného vreca, preto tvrdím, že sú medzi nimi aj seriózne, ktoré naozaj dokážu v rámci možností a štatistickej odchýlky, v určitom čase zmerať aktuálnu náladu voličov. Napríklad dnes má Sieť dve až tri percentá, no vyvodzovať z toho, že skončila je veľmi predčasné. V politike niekedy neviete čo sa stane o hodinu a nie to ešte o pol roka či v ďalších voľbách. Prieskumy treba robiť a aj ich zverejňovať, ale netreba im pripisovať takú veľkú váhu.
Kotleba pred voľbami tvrdil, že prieskumy sú zmanipulované. Súhlasíte s týmto tvrdením?
Prieskumné agentúry by som rozdelil do dvoch kategórií. Do prvej kategórie spadajú agentúry, ktoré sú dlhodobo na trhu a v mene ktorých vystupujú konkrétni ľudia, sociológovia a politológovia, ktorí idú s vlastnou kožou na trh. O nich by som predpokladal, že by neriskovali svoju profesionálnu reputáciu. Potom sú agentúry, ktoré vznikajú pol roka či trištvrte roka pred voľbami. Sú to neznáme agentúry, v mene ktorých nikto nevystupuje a často majú zaplatené články v médiách už s hotovou interpretáciou, kto je lídrom pravice a kto sa nedostane do parlamentu. Voči týmto novovzniknutým agentúram, ktoré po voľbách zmiznú, som veľmi obozretný.
Voliči takéto agentúry „rýchlokvašky“ nerozlišujú od tých relevantných. Ešte stále totižto existujú ľudia, ktorí veria médiám a riadia sa mottom: Videl som to v televízii, tak je to pravda. Neťahajú ich v tomto smere za nos?
Na jednej strane to fér nie je, ale zároveň tu je sloboda podnikania a zabrániť sa tomu nedá. Čo mňa teší je fakt, že práve tieto voľby ukázali, že ľudia sa prieskumami verejnej mienky nenechali ovplyvniť a bez problémov dali svoj hlas stranám, ktoré podľa prieskumov mali skončiť tesne pod alebo nad päťpercentnou hranicou zvolitelnosti. Teší ma, že investícia do týchto nových agentúr boli vyhodené peniaze.
Akým témam sa chcete v parlamente venovať?
Najviac dvom. Jednou z nich je bezpečnosť a transparentnosť, pretože počas vlády Ivety Radičovej som pôsobil po boku Daniela Lipšica na ministerstve vnútra. Poznám to prostredie a problematiku, takže sa jej chcem venovať. Ďalšou témou je verejná správa, pretože okrem poslanca NR SR som od roku 2014 aj poslancom bratislavského mestského zastupiteľstva. Mám blízko k problémom, ktoré trápia mestá a obce a často sú to problémy, ktoré sa práve na úrovni miest a obcí riešiť nedajú, ale skôr na úrovni národnej rady, lebo jednoducho bez zmeny zákona problém nevyriešite.
Aký je rozdiel medzi týmito dvoma poslaneckými postmi? Tým v národnej rade a tým v mestskom zastupiteľstve…
Rozdiel je napríklad aj v tom, že komunálny poslanec robí politiku popri svojej profesionálnej činnosti. Mestské zastupiteľstvo zasadá raz mesačne jeden deň, nie ako národná rada niekoľko týždňov. Mestské zastupiteľstvo zasadá jeden deň, mestská rada zhruba pol dňa a prípadne komisia, v ktorej ste členom pár hodín. Čiže popritom stíhate robiť ďalšiu profesiu. Naopak, keď ste poslancom národnej rady a chcete sa tomu venovať naozaj seriózne a naplno a nielen stláčať tlačidlá pri hlasovaní, tak popritom sa iné aktivity veľmi stíhať nedajú.
V centre Bratislavy sa nachádza množstvo opustených neobývaných budov, ktoré napríklad pre turistu pôsobia ako päsť na oko. Konkrétne môžem spomenúť schátralú nemocnicu na Bezručovej ulici, v ktorej ste sa zhodou náhod aj narodili. Blíži sa predsedníctvo a dá sa povedať, že z reprezentačného hľadiska to je katastrofa. Zaoberáte sa touto problematikou v mestskom zastupiteľstve?
Určite áno. Čistota a poriadok sú vo všeobecnosti pre obyvateľov mesta ale aj Staromešťanov najväčším problémom. Mnohé tieto budovy a aj tá Bezručova sú v súkromných rukách. Stavebné konanie, posudzovanie vplyvu na životné prostredie – všetky tieto procesy, žiaľ, nejaký čas trvajú. Mestské zastupiteľstvo nemá páky na to, aby urýchlilo alebo ovplyvnilo tempo týchto konaní. Často nezostáva nič iné, ako byť trpezlivý. A keď sa pýtate na Bezručovu, pokiaľ viem, malo by sa začať s rekonštrukciou budovy už tento rok.
Aký máte názor na vypovedanie nájomných zmlúv nájomníkom v cvernovke, ktoré sa bralo ako významné bratislavské kultúrne centrum. Je to správny krok?
Opäť je to rozhodnutie súkromného majiteľa, ktoré nevieme ovplyvniť, ale čo ma mrzí a mám pocit, že sa to po posledných komunálnych voľbách výrazne nezmenilo, tak to je fakt, že mesto sa vopred vzdáva tam, kde by sa ešte oplatilo zabojovať. Napríklad v prípade PKO. Tam nás ako mestských poslancov tlačili do uzavretia mimosúdnej dohody, za čo sme ako opozičný klub nakoniec nehlasovali. Ukázalo sa, že to bolo predčasné rozhodnutie mestského zastupiteľstva, lebo v tom čase už existovalo rozhodnutie najvyššieho súdu, ktoré dalo hlavnému mestu v spore s investorom za pravdu. Možno len v dielčej otázke, no ten spor ešte nebol prehratý a rozhodnutie Najvyššieho súdu vylepšilo vyjednávaciu pozíciu hlavného mesta vo vzťahu k developerovi. Mesto sa napriek tomu rozhodlo, že treba rýchlo, rýchlo uzavrieť mimosúdnu dohodu a rýchlo, rýchlo zbúrať budovu PKO. Celý spôsob ako sa mesto, ale nielen súčasné vedenie, ale aj tie predchádzajúce, k PKO postavilo a ako si zo seba nechali urobiť handru, mi príde veľmi zvláštne.
V okolí PKO je viacero príkladov, keď mohlo mesto viac zabojovať. V tejto lokalite sa to opustenými budovami len tak hemží. Hneď oproti PKO je starý opustený plavecký bazén. Hneď pod oknami parlamentu…
Taktiež je v súkromných rukách. Treba povedať, že väčšinu týchto objektov nevlastní mesto, ale súkromný developeri, ktorí buď nemajú investora alebo finančné zdroje. Aj v takýchto prípadoch by mohlo byť mesto aktívnejšie a s developermi komunikovať. Aby mali Bratislavčania aspoň základnú informáciu, čo sa s týmito objektmi deje, prečo sa neobnovujú, aké sú časové plány a kedy sa môže očakávať obnova.
Oproti PKO, z petržalskej strany je zase zdevastovaná budova Nemeckého veslárskeho klubu Donau, ktorá je architektonickým unikátom a patrí medzí zástupcov európskej moderny. Je aj ten v súkromnom vlastníctve a nedá sa s tým nič robiť?
V niečom sú tie prípady veľmi podobné a naozaj by bolo dobré, ak by sa verejnosť dozvedela v čom je problém. Pozrite sa koľko zbytočných kancelárskych budov sa v Bratislave postavilo. Nemajú ich developeri čím naplniť, no stále rastú ako huby po daždi. Na čo? Kto to potrebuje?
Prešiel by som k „nárazovým“ opravám mestských komunikácií v Bratislave. Súvisí táto netradičná aktivita s blížiacim sa predsedníctvom?
Áno, súvisí to s predsedníctvom. Opravy, ktoré sa v Bratislave dejú na hlavných ťahoch sú vyslovene z peňazí, ktoré mesto dostalo od druhej Ficovej vlády na tento účel. To znamená, že na rekonštrukciu ciest a skrášlenie mesta v súvislosti s našim predsedníctvom v Európskej únii.
Prečo sa mesto pustilo do takýchto hromadných opráv, v podstate, za päť minút dvanásť? Má to aj svoje negatívne vedľajšie stránky, ako napríklad kolabujúcu dopravu…
Áno, je to tak, ale v tomto sa musím mesto zastať. Teraz sme dostali 14 miliónov eur, ak by sme mali čakať kedy bude mať mesto vlastných 14 miliónov na takéto rekonštrukcie, tak by to trvalo oveľa dlhšie ako teraz za tých pár mesiacov. Áno, je to nepríjemné a spôsobuje to dopravné kolapsy najmä ak sa stane niekde nehoda. Vtedy to je už za tejto situácie úplne kritické. No myslím si, že stojí za to týchto pár týždňov pretrpieť, pretože naozaj ak by to malo mesto hradiť z vlastných prostriedkov, tak ani zďaleka by nebolo zrekonštruovaných toľko ciest ešte niekoľko rokov.
Zaoberáte sa regionálnou problematikou. Čo hovoríte na iniciatívu poslanca Pčolinského zo Sme rodina, ktorý podal návrh, aby sa východniari v parlamente zjednotili? Mali by spojiť sily aj Bratislavčania či napríklad záhoráci?
Nerozmýšľal som o tom. V národnej rade platí, že rozhoduje koaličná vládna väčšina. Môžu sa dať dokopy, ako hovoríte, východniari, záhoráci či horehronci. Toto nie je až také rozhodujúce, rozhodujúce je, na čom sa dohodne vládna väčšina. Čo podporí a čo nie.
Ste exnovinár moderátor a v súčasnosti ste sa dostali takpovediac na opačnú stranu barikády. Chodievate často do politických diskusných relácií?
Zatiaľ som pozvanie nedostal, ale chodievam skôr ako komunálny politik do komunálnych televízií ako je TV Bratislava a momentálne robí diskusné relácie pre bratislavskú samosprávu aj Tablet TV. Do týchto diskusií chodím hovoriť o komunálnych témach.
V minulosti, ešte pred politickou kariérou, ste moderovali napríklad Na telo alebo volebné štúdiá. Ako by ste hodnotili prácu súčasných moderátorov diskusných relácií?
Každý má svoj štýl. Nechcem to nejak pripomienkovať, mňa tiež nikto z kolegov verejne nehodnotil, keď som bol moderátor. Ale za momentálne najlepšieho moderátora politických diskusných relácií, teda tých najsledovanejších, považujem Braňa Závodského z Rádia Express, s ktorým sme boli mimochodom aj štyri roky kolegovia v televízii TA3.
Po voľbách sa polemizovalo o možnej koalícií zostavenej z opozičných strán. Verili ste, že by sa mohol tento scenár stať reálny?
Keď som počas volebnej noci videl prvé volebné odhady, ktoré sa od výsledkov veľmi nelíšili, môj prvý bezprostredný pocit bol ten, že rozpory medzi Slovenskou národnou stranou a Most-Híd budú prekážkou toho, aby vznikla stredopravá vláda bez Smeru. Keď sa začali prvé rokovania, tak vysvitlo, že rozpory medzi týmito dvoma stranami by mohli byť prekonané. Na chvíľu som uveril, že by takáto vláda mohla vzniknúť, no nie som prekvapený, že nevznikla.
V roku 2008 ste získali cenu za reportáže týkajúce sa práve SNS…
Konkrétne o Jánovi Slotovi.
Áno, o Jánovi Slotovi v spojitosti so spismi ŠTB. Slota v SNS už nie je a na predsedníckej stoličke ho nahradil Andrej Danko. Je strana národniarov o čosi „odbornejšia a slušnejšia“ od Slotových čias, tak ako hlásali predvolebné bilbordy?
Ešte by som chcel povedať k Jánovi Slotovi, aby to bolo úplne jasné. Existoval spis Štátnej bezpečnosti vedený na jeho otca a v tomto spise boli zaznamenané aktivity sedemnásťročného Jána Slotu. Konkrétne o tom, ako zo Slovenská na pár dní ušiel do Rakúska s partiou svojich kamarátov a tam boli prichytení pri nelegálnych aktivitách. Potom sa opäť vrátili do Československa. Takže to nebolo o tom, že by Ján Slota mal niečo s ŠTB.
A aká je teda Slovenská národná strana dnes?
Nechcem vopred nikoho kritizovať. Bolo by to prvoplánové. Uvidíme ako sa prejavia vo svojich návrhoch a ako sa budú správať vo svojich úradoch. Či už ministerka pôdohospodársta, minister obrany alebo minister školstva. Budem ich hodnotiť podľa skutkov.
Pred komunálnymi voľbami bolo na vás podané trestné oznámenie, ktoré bolo generálnym prokurátorom stiahnuté. Súviselo to podľa vás s vašou kandidatúrou na post starostu?
Som o tom presvedčený.
Udialo sa niečo podobné aj pred kandidatúrou na poslanca národnej rady?
Nie. Nejaké anonymné útoky sa robia stále, ale už si ich veľmi nevšímam. Sú to najmä blogy.
Premiér Robert Fico je v súčasnosti hospitalizovaný. Myslíte si, že jeho zdravotný stav nejak ovplyvní politickú budúcnosť?
Je to čisto na jeho rozhodnutí a túto situáciu mu nezávidím, pretože zdravie je to najdôležitejšie čo človek má a je to veľmi krehká vec. Ak by som bol na jeho mieste, tak by som veľmi citlivo zvažoval či to stojí za to. Pri rozhodovaní by, samozrejme, zavážil konkrétny zdravotný stav. Do čoho v jeho prípade, pochopiteľne, nevidíme, takže nechcem mudrovať od stola.
Dalo by sa v určitom nadnesenom slova zmysle povedať, že politika škodí zdraviu? Nebojíte sa, že stres či nervozita a vypäté situácie si môžu vybrať svoju daň na vašom zdraví?
Samozrejme, sa snažím robiť maximum preto, aby som sa všetkých zdravotných problémov vyvaroval. Proti stresu bojujem hlavne športovaním a snažím sa tráviť čo najviac času so svojim synom. To sú pre mňa najlpepšie úniky od problémov a stresov, ktoré politika prináša. Ale ani to nemusí stačiť. Zdravotný stav, ja naozaj tak krehká a nevyspytateľná vec, že nikto z vás nevie, do akej miery prevencia postačí. Pred niečim asi áno, ale neexistuje žiadny čarovný prútik, ktorým by sme sa mohli ochrániť.
- Reklama -
