Zajtra uplynie 30 rokov od černobyľskej jadrovej havárie. Rádioaktívny mrak zasiahol aj Slovensko

    0
    Komín nad sarkofágom, ktorý pokrýva zničenú reaktora v černobyľskej jadrovej elektrárni (Autor: SITA)

     Ako informoval vtedajší výskumný pracovník Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Štefan Škulec, rádioaktívne mraky vytvorené postupne emisiami zo zničeného černobyľského reaktora vnikli na územie Československa celkovo trikrát – 30. apríla, 3. až 4. mája a 7. mája 1986.

    Kontaminované bolo ovzdušie nad celým územím Československa, najviac však na severe Moravy, juhu a potom na východe, kde pršalo počas prechodu rádioaktívneho oblaku. SHMÚ v čase havárie podľa Škulca monitoroval nielen stupeň radiácie, ale dokázal aj predpovedať pohyb vzdušných más a mrakov kontaminovaných radiáciou.

    “Vzdušné prúdenie a počasie nad dotknutým územím Európy v období havarijných únikov v Černobyle spôsobilo, že na území Československa sa nenaplnili žiadne scenáre s extrémnymi dôsledkami,” vyhlásil Škulec.

    Dodal, že územie Slovenska bolo zasiahnuté tromi vlnami kontaminovaných vzduchových prúdov. Najvyššiu kontamináciu zaznamenali v oblastiach, kde v tom čase pršalo, teda na južnom Slovensku v okresoch Dunajská Streda, Komárno, Lučenec, Nitra a na strednom Slovensku v okrese Žiar nad Hronom a Slovenská Lupča.

    “Slovensko malo špičkový monitoring, ale ľudí o zisteniach vtedy neinformovali,” konštatoval Škulec s tým, že vláda nenariadila žiadne plošné opatrenia na obmedzenie ožiarenia. Informácie sa podávali na požiadanie vládnym orgánom a inštitúciám, médiá havárii nevenovali primeranú pozornosť. 

    Špecialistka na radiačný monitoring SHMÚ Terézia Melicherová povedala, že SHMÚ monitoruje radiáciu už od roku 1962. Dôvodom bolo obrovské znečistenie atmosféry radiáciou spôsobenou nadzemnými skúškami jadrových zbraní v 40. a 50. rokoch. “Hodnoty beta rádioaktivity namerané v Československu počas roku 1962 v zrážkových vodách boli desaťkrát vyššie ako tie z roku 1986 po černobyľskej katastrofe,” vyhlásila Melicherová.

    Skúšky atómových zbraní vo vzduchu či vo vode boli v roku 1963 medzinárodnou dohodou zakázané a úroveň radiácie sa postupne vrátila do normálu, až do roku 1986. “Hodnota maxima však vtedy bola desaťkrát menšia ako v roku 1962 a trvala len asi tri mesiace. Odvtedy sme na našich meteorologických staniciach nezaznamenali významné zvýšenia radiácie,” zdôraznila.

    Ako povedala Martina Dubničková z Úradu verejného zdravotníctva, po havárii v Černobyle sa kontrolovalo najmä mlieko, ktoré obsahuje jód 131. Úrady ho sťahovali z predaja a keďže jód 131 má polčas rozpadu osem dní, po tomto čase sa mohlo toto mlieko použiť na výrobu syrov. Špeciálna pozornosť sa venovala pracovníkom salašov, ktorým sa preventívne podávalo jódové profylaktikum. 

    Černobyľská havária sa stala 26. apríla 1986 v černobyľskej atómovej elektrárni na Ukrajine. V priebehu testu nového bezpečnostného systému vtedy došlo k prehriatiu a následnej explózii reaktora. Do vzduchu sa postupne, približne počas dvoch týždňov, uvoľňovali rádioaktívne látky, ktoré podľa smeru vetra postupovali cez západnú časť Sovietskeho zväzu, východnú Európu a Škandináviu a zasiahli postupne územie takmer celej Európy.

    Silne boli kontaminované rozsiahle oblasti Ukrajiny, Bieloruska a Ruska, čo si vyžiadalo evakuáciu a presídlenie asi 200-tisíc ľudí. Približne 70 percent rádioaktívneho spádu skončilo v Bielorusku. Podľa štatistík zahynuli priamo pri výbuchu dve osoby, v nasledujúcich dňoch zomrelo asi 300 ľudí a v priebehu ďalších rokov na následky choroby z ožiarenia asi 4 000 ľudí.

    ZANECHAŤ ODPOVEĎ

    Zadajte svoj komentár!
    Zadajte svoje meno tu