Javed má dnes 33 rokov a viac ako tretinu svojho života strávil v indickom väzení. Okrem času prišiel aj o lásku, možno práve aj jeho života. Dôvod? Úrady z neho urobili teroristu prepojeného na pakistanskú tajnú políciu.
Láska ako žiadna iná
Javed prvýkrát stretol Mobinu v roku 1999, keď sa so svojou matkou vybral do Pakistanu navštíviť jej bratrancov a ujov. Tí emigrovali krátko po roku 1947. Dá sa povedať, že medzi obidvomi ihneď preskočila iskra. „Boli sme na rodinnej svadbe, kde boli aj ďalšie mladé ženy a ona sa vraj cítila neisto. Vzala ma bokom a povedala mi, že som sa zatiaľ nepozrel na žiadne iné dievča a že ona sa do mňa zamilovala. Ja som jej povedal, že to cítim rovnako,“ prezradil Javed pre BBC.
Javed v Karáči, kde Mobina žila, strávil tri a pol mesiaca. Románik držali pred jej rodičmi v tajnosti. „Vždy, keď ráno odišla z domu, rodičom povedala, že ide do školy. Pred jej bránami som ju už čakal a išli sme napríklad do Siparského parku,“ zaspomínal Ind. Ako sa vrátil naspäť do domoviny, minul všetok svoj zárobok na telefonáty so svojou milovanou. „Vtedy tu ešte neboli tak rozšírené mobilné telefóny, chodil som preto do telefónnej búdky, a to ma vyšlo poriadne draho. Jedna minúta stála 62 rupií, čo je asi 1,45 dolára,“ opisoval Javed časy, keď sa bezhlavo zamiloval.
Rodinné ťahanice
Ind svoju milú navštívil v Karáči opäť o rok, no vtedy o ich vzťahu už vedeli obidve rodiny. Samotný románik im neprekážal a dokonca ho aj schvaľovali, no Javedova rodina chcela, aby sa usadili v Indii a Mobina rodina zase v Pakistane. „Keď som sa vtedy chystal odísť, ona povedala: Choď, a ja zatiaľ moju rodinu presvedčím, a keď sa vrátiš, vezmeš ma so sebou. Vtedy som nevedel, že už sa nikdy nevrátim. Už som ju nikdy znova nevidel,“ s horkou slinou zaspomínal Javed.
Ďalšie dva roky si len volali a písali listy. No hneď pri prvej korešpondencii sa stretol s prekážkou. Nemal úplné školské vzdelanie a nedokázal prečítať jazyk Urdu, ktorým Mobina písala. Na pomoc si zavolal trojicu kamarátov, ktorí Javedovi vypomohli s technickou stránkou veci. Maqsood mu čítal listy, Taj Mohammad ich prekladal a písal v hindštine a Mumtaz Mian vytlačil na list kvetinový vzor spolu s iniciálkami M. J. charakteristickými pre ich lásku. „Napísala mi desaťstránkový list a ja som jej odpísal 12-stránkový. Trvalo mi to 12 dní,“ povedal Javed.
Deň, keď sa všetko zmenilo
Mladý Ind v tom čase pracoval ako opravár televízií a podľa jeho slov si na deň, ktorý mu navždy zmenil život, pamätá veľmi jasne. „Bol to desiaty august, sobota a ja som bol akurát v obchode. Prišiel za mnou muž, ktorý ma požiadal, aby som išiel s ním a opravil mu televíziu. Väčšinou som nechodil k zákazníkom až domov, no muž vyzeral dosť zúfalo, tak som súhlasil,“ opísal situáciu spred rokov.
Ako Javed vysvetlil, prešli len niekoľko metrov a do auta ho vtiahla skupinka mužov. Najskôr si myslel, že to sú kriminálnici, no podľa jazyka a správania zistil, že ide o políciu. „Vzali mi peňaženku, hodinky a aj dva listy od Mobiny, čo som mal pri sebe. Vyhrážali sa mi, že ma zastrelia, ak nebudem ticho a že unesú moju rodinu a budú ju mučiť. Plakal som a prosil o zmilovanie,“ zaspomínal. Ďalej nasledovalo mučenie. Javeda zatvorili do malej miestnosti, kde ho bili, vešali dole hlavou a ponárali mu ju do kade s vodou. „Prosil som ich, aby ma zabili,“ priznal Javed.
Opravára televízorov obvinili, že na svojich cestách sa spolčil s pakistanskou tajnou políciou a poskytoval jej informácie z ministerstva zahraničných vecí. Zadržaní boli aj jeho traja priatelia, ktorí Javedovi pomáhali s milostnými listami. Na súde ich pred novinármi označili ako obávaných teroristov, ktorí chceli proti Indii vyvolať vojnu. Nakoniec činy, ktorých sa mali dopustiť, boli posúdené na základe indického kontroverzného protiteroristického zákona. „Nemohli sme mať ani kauciu a ak by nás odsúdili, čakal by nás trest smrti,“ vysvetlil Ind.
Ten vôbec netušil, prečo si ho polícia vzala na mušku, až vo väzení sa dozvedel, že sa toto stalo viacerým moslimom, ktorý cestovali do Pakistanu a mohol za to Kargilský konflikt, vyhrotená situácia medzi oboma krajinami.
Javed vo väzení strávil jedenásť a pol roka, no spomienky na Mobinu v sebe stále živil a hovoril o nej svojim spoluväzňom. Keď sa dostal na slobodu, nemohol uveriť, že je opäť voľný. Blízko svojho domu si otvoril opravovňu starých televízorov. Vrie v ňom hnev, lebo vie, že žiadny z tých ľudí, ktorí mohli za to, čo sa mu stalo, nebude potrestaný. Redaktor BBC sa opýtal, či sa nehodlá opäť stretnúť s Mobinou. „Nie, je to dlhý čas, ona už môže byť vydatá. Podarilo sa mi ju vyhnať z hlavy, ale nie zo srdca. Obávam sa jej zavolať. Čo ak po nej alebo po mojej rodine opäť pôjdu?“ vysvetlil na záver reportáže Javed.
