Ako prvý tzv. Parížsku dohodu signoval francúzsky prezident Francois Hollande. Za Slovenskú republiku ju podpisom spečatil prezident SR Andrej Kiska a v mene Európskej komisie jej podpredseda pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič.
Slávnostná ceremónia sa v New Yorku uskutočnila pri príležitosti Dňa Zeme, ktorý upriamuje pozornosť na potrebu ochrany životného prostredia.
Mnohí zo signatárov boli zastúpení na úrovni ministrov, napríklad za Spojené štáty dokument podpísal šéf diplomacie John Kerry.
Doposiaľ žiadnu medzinárodnú dohodu nepodpísalo také množstvo krajín hneď v prvý deň, keď tak mohli urobiť.
“Lámeme rekordy a to je dobrá správa. Ako ste ukázali už len samotným aktom podpísania, moc vytvoriť lepší svet je vo vašich rukách,” vyhlásil na ceremónii generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, ktorý súčasne varoval, že čas na zvrátenie procesu globálneho otepľovania sa kráti.
Zvyšné krajiny môžu svoj podpis pripojiť ešte v priebehu nasledujúceho roka. Dohovor by mal vstúpiť do platnosti najneskôr v roku 2020. Mnohí očakávajú, že sa tak stane omnoho skôr, podľa niektorých možno ešte v priebehu tohto roka.
Zmluva nadobudne účinnosť, ak ju ešte jednotlivé štáty ratifikujú aj na národnej úrovni. Musí tak urobiť najmenej 55 krajín, na ktoré pripadá najmenej 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov. USA a Čína, ktoré majú 40-percentný podiel na svetových emisiách, plánujú pristúpiť k dohode ešte tento rok. Peking tak mieni učiniť ešte pred septembrovým samitom skupiny G-20.
Dlhodobým cieľom parížskej dohody, ktorá má nahradiť tzv. Kjótsky protokol, je udržanie rastu globálnej teploty pod dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou s tým, že sa krajiny budú snažiť o obmedzenie na 1,5 stupňa Celzia.
Prelom má priniesť dôrazné znižovanie emisií skleníkových plynov na úrovni jednotlivých štátov a postupný prechod na nové modernejšie technológie. Dohoda je výsledkom parížskej Konferencie OSN o klimatických zmenách (COP21), na ktorej ju odsúhlasilo takmer 200 krajín sveta.
