Doobeda chceli ešte bezpodmienečne navštíviť aténsky trh a zažiť jeho typickú atmosféru a kúpiť si aj ovocie a zeleninu. Kráčali ruka v ruke dlhou úzkou ulicou a orientovali sa podľa mapy mesta a hoci podľa nej už mali byť v jeho blízkosti, ešte stáli na neho nenarazili. Už boli trochu netrpezliví a Ginette preto zastavila staršieho pána, ktorý im práve prichádzal oproti a opýtala sa ho:
„Singnomi, kirie, pu ine i agora; Prepáčte, pane, kde je tu trh?“
„Den xero, ke ego ime xenos, erchome apo ti Kriti. Alla prepina ine edo konda. Neviem, som tu tiež cudzí, pochádzam z Kréty. Ale musí byť tu niekde blízko.“
A naozaj, keď prišli k nasledovnej priečnej ulici, tak sa objavil pred nimi, v plnej svojej nádhere. Bolo tam nepredstaviteľne hlučno a živo – celkom inakšie ako na ich parížskom trhu.
Aténska agora, alebo aj bazari, ako svoj trh Gréci občas zvyknú nazývať, pôsobila už naozaj dosť orientálne. Veď turecké brehy neboli už veľmi vzdialené a osmanský vplyv, ako je známe, trval obsadením Grécka Turkami celé stáročia.
Extrémne hlučná vrava a hlasné vykrikovanie predavačov lákali okoloidúcich potenciálnych zákazníkov, aby neodolali a otvorili svoje peňaženky. Odvšadiaľ vnikal do ich uší krik a hluk a pestrá zmes ľudí a dynamika ich pohybov a neúnavného gestikulovnia očarúvala ich zrak. Na stoloch predavačov sa kopili hory šťavnatých pomarančov, mandariniek, citrónov, melónov, hrozna, fíg a ďalších sladkých ovocných darov prírody.
Najprv len chodili hore dole obrovským trhom a naplno užívali zvláštnu atmosféru. Tu a tam sa dali do reči s niektorým z predávajúcich a aj tu sa presviedčali, akí sú Gréci voči cudzincom priateľskí. Spontánne prenechali svoj práve dobre idúci kšeft nepovšimnutý, len aby sa mohli s nimi porozprávať, alebo im niečo vysvetliť a poradiť, pričom Ginette neustále počúvala pochvaly, ako dobre hovorí po grécky a poklony mužov, aká je orea jineka – aká je pekná žena.
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
