Dostať sa k objektívnym informáciám nie je jednoduché a v Turecku to začína byť stále ťažšie pre opatrenia, ktoré prednedávnom začala prijímať vláda. Prevzatie kontroly nad najväčším tureckým denníkom Zaman a zákaz pôsobenia zahraničnej agentúry Sputnik News v krajine sú podľa tureckých novinárov, odborníkov a odporcov politiky prezidenta Erdogana ukážkou toho, akým smerom sa Turecko uberá.
Prezident tureckej Aliancie pre zdieľané hodnoty (Alliance for Shared Values) Alp Aslandogan, ktorý je zároveň členom Gulenovho inštitútu, pre agentúru RT povedal, že ľudia sa nemôžu dostať k objektívnym informáciám, lebo novinári sú pod tlakom a kontrolou prezidenta Erdogana.
Podľa Aslandogana bolo prevzatie kontroly nad denníkom Zaman dôkazom, ako funguje turecká cenzúra v praxi. „Skrátka žurnalistika je v Turecku v kóme a, zdá sa, že Erdoganova administratíva netoleruje vôbec žiadnu kritiku. Momentálne nie je možné robiť v Turecku skutočnú žurnalistiku. Novinár, ktorý by si dovolil kritizovať Erdogana, riskuje väzenie,“ povedal Aslandogan.
Hlásna trúba vlády
Z denníka Zaman, ktorý si dovolil vzniesť kritiku na adresu vlád, sa teraz podľa prezidenta tureckej Aliancie pre zdieľané hodnoty stal nástroj štátnej moci. „Denník Zaman bol najväčší v Turecku a teraz je zverený do rúk vládneho splnomocnenca. Je to jednoznačne politicky motivované vládne prevzatie, keď jeden deň bol denník kritický k Erdoganovi a na ďalší už bol jeho hlásnou trúbou,“ uviedol.
Organizácia Reportéri bez hraníc (Reporters Without Borders) nedávno uverejnila zoznam 180 krajín, v ktorom sa Turecko umiestnilo na 151. mieste. Ide pritom o rebríček štátov s najvyššou mierou slobody vyjadrovania pre novinárov, ktorú stanovuje Svetový novinársky index slobody (World Press Freedom Index). Aj preto niektorí zahraniční novinári prezývajú Turecko „najväčším väzením pre žurnalistov na svete“. Len pre zaujímavosť spomeňme, že Slovensko je v Svetovom novinárskom indexe slobody na 12. mieste.
Lov na kritikov
Novinári a médiá však nie sú ani zďaleka jediní, ktorí v Turecku čelia tvrdému postupu úradov. Vláda a prezident Erdogan sa stále viac snažia stíhať prívržencov imáma Fetulláha Gulena, ktorý žije v exile. Práve jeho sympatizantov turecká vláda podozrieva, že plánujú zvrhnúť režim prezidenta Erdogana a prevziať vládu.
Podľa kritikov prezidenta Erdogana však turecká vláda prívržencov Gulena, ktorých označuje za teroristov, používa ako zásterku, aby mohla potláčať akúkoľvek opozíciu voči vládnej moci. Sedemdesiatštyriročný Gulen žije v exile v Spojených štátoch od roku 1999 a odmieta, že by existovali nejaké teroristické bunky pôsobiace v Turecku na jeho príkaz.
Zaujímavé je, že to bol práve Gulen, kto kedysi pomohol terajšiemu prezidentovi Erdoganovi k moci, ale neskôr sa z nich stali politickí oponenti. Gulena v Turecku obvinili a odsúdili v jeho neprítomnosti na doživotie za to, že mal údajne pripravovať štátny prevrat.
Priaznivci exulanta
Gulen založil hnutie známe ako Hizmet (Služba), ktoré je zároveň náboženstvom a sociálnym učením, popísaným ako umiernená adaptácia sunnitského islamu. Prívrženci Gulenovho hnutia tvrdia, že súhlasia s vedeckým pokrokom, demokraciou viacerých strán aj dialógom medzi náboženstvami a opisujú Hizmet ako progresívne hnutie.
Oficiálne členstvo v hnutí neexistuje a nie je preto jasné, koľko má vlastne priaznivcov, ale podľa viacerých celosvetovo uvádzaných zdrojov má niekoľko miliónov priaznivcov. Súčasťou hnutia sú podľa dostupných informácií údajne najmä úspešní podnikatelia, profesori, novinári, učitelia, ale aj študenti.
Z opisu Gulenovho hnutia sa môže zdať, že ide o pokrokové islamské zoskupenie priaznivcov vedy, ale mnohí ho považujú za kult, či dokonca sektu. Prezident tureckej Aliancie pre zdieľané hodnoty (Alliance for Shared Values) Alp Aslandogan však verí, že sú to práve priaznivci Gulena, ktorých si turecká vláda „vybrala ako obetných baránkov, čo môže spôsobiť vážnu humanitárnu krízu v tureckej spoločnosti“.
- Reklama -
