Rakúska vláda preto 12. apríla oznámila začiatok stavebných prác a príprav zariadení na zavedenie hraničných kontrol na svojej strane Brennerského priesmyku, ktorý je hlavným alpským hraničným prejazdom s Talianskom.
Viedeň v tejto súvislosti uviedla, že kontroly sa budú vykonávať iba v prípade nutnosti. Stratfor však uvádza, že obavy rakúskej vlády sú oprávnené: s príchodom jari a leta – teda lepšieho počasia – sa čoraz viac migrantov odhodlá na cestu v člnoch cez Stredozemné more, ktoré prepája Taliansko so severnou Afrikou. Talianske úrady už v minulosti povolili migrantom, aby pokračovali vo svojej ceste ďalej na sever a práve tejto možnosti chce Viedeň zabrániť.
Rozhodnutie Rakúska z pohľadu európskych partnerov pôsobí kontroverzne, píše Stratfor. Eurokomisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitris Avramopulos navrhované kontroly kritizoval a podpredseda talianskej vlády pre európske záležitosti Sandro Gozi vyzval Viedeň na ich prehodnotenie. Opatrenie pritom označil za “vážny omyl, ktorý porušuje európske pravidlá”. V čase nadchádzajúcich prezidentských volieb, ktoré sa v Rakúsku konajú 24. apríla, Rím obvinil Viedeň, že ide o čisto politický krok.
Rakúsky kancelár Werner Faymann však vyhlásil, že za toto rozhodnutie berie “plnú zodpovednosť”. Rakúsko musí podľa neho urobiť niečo, aby predišlo hroziacej extrémnej situácii, ktorá môže nastať s prichádzajúcim náporom migrantov. Rakúsko už od vlaňajšieho vypuknutia migračnej krízy prijalo viacero rozhodných opatrení – okrem iných obnovenie dočasných kontrol na svojich hraniciach so Slovinskom či kvót na prijímanie žiadostí o azyl.
Stratfor však upozorňuje, že pokiaľ Rakúsko skutočne implementuje rozsiahle kontroly v oblasti Brenneru, politické a ekonomické dôsledky tohto činu sa prejavia v celom dotknutom regióne. Cez Brennerský priesmyk prejde každoročne vyše desať miliónov vozidiel. Tento priechod je jedným z najvýznamnejších alpských priesmykov a jednou z hlavných ciest spájajúcich oblasť strednej Európy a Balkánu.
Brennerský priesmyk je navyše pre niekoľko štátov strategicky dôležitou zásobovacou a dopravnou trasou, medzi ktoré patria tiež Rakúsko a Taliansko, ktoré je druhým najväčším obchodným partnerom Viedne. Priesmyk je tiež vyhľadávaným cieľom návštevníkov talianskej i rakúskej časti Álp.
Hraničné kontroly môžu navyše spôsobiť vážne dopravné zápchy na už i tak vyťaženej cestnej komunikácii. Zavedenie hraničných kontrol zvýši v každom prípade vyvážajúcim spoločnostiam náklady na dopravu a môže poškodiť turizmus, konštatuje Stratfor.
Rakúsko považuje pasové kontroly za jeden z hlavných nástrojov na to, aby prinútilo Taliansko pristúpiť k účinnejšej registrácii a ubytovávaniu migrantov. Od začiatku tohto kalendárneho roka sa do Talianska po mori v člnoch úspešne preplavilo približne 20.000 migrantov. Stratfor upozorňuje, že väčšina talianskych migrantov pochádza z krajín subsaharskej Afriky a nie sú preto oprávnení na získanie azylu v Európe.
V realite sa podarí deportovať iba minimum z nich, píše Stratfor. Talianske úrady totiž pred migrantmi často privierajú oči. Množstvo z nich z Talianska aj tak odcestuje a plánuje sa dostať do severnej Európy. Hoci sú štatistiky Talianska pokiaľ ide o počet nových zaregistrovaných migrantov v porovnaní s Gréckom (153.000) v rovnakom časovom období relatívne malé, pohyb migrantov cez Taliansko sa bude s čoraz priaznivejšími poveternostnými podmienkami iba zintenzívňovať.
Stratfor sa tiež zamýšľa nad situáciou, ktorá by nastala, pokiaľ Rakúsko obnoví kontroly na všetkých svojich hraničných priechodoch s Talianskom. V tomto prípade by podľa autorov tohto textu mohli začať migranti stanovať pozdĺž severnej talianskej hranice. To by následne viedlo k rovnakej situácii, aká nastala okolo obce Idomeni v severnom Grécku, kde tisíce ľudí čakajú na možnosť postupovať ďalej do Európy cez Macedónsko.
Niektorí migranti sa preto môžu pokúsiť prejsť z Talianska do Francúzka, ktoré v reakcii na to zrejme obnoví pasové kontroly na hraniciach s Talianskom – Paríž už takéto opatrenie zaviedol dočasne vlani. Stratfor preto predpokladá prudkú reakciu Ríma na nové protiimigračné opatrenia svojich susedov, pretože ich môže vnímať ako pokus o izoláciu. Predstavitelia Nemecka a Európskej únie by potom v nasledujúcich týždňoch pracovali na deeskalácii bilaterálneho napätia v regióne.
Brennerský priesmyk sa dlho považoval za symbol priateľstva medzi Talianskom a Rakúskom, ktoré počas prvej svetovej vojny bojovali o spoločne zdieľané hranice tohto tirolského regiónu. Zavedenie Schengenskej dohody, ktorou sa odstránili hraničné kontroly medzi jednotlivými štátmi Európskej únie, prispelo k opätovnému zjednoteniu Tirolska a umožnilo ľuďom z oboch strán slobodne sa pohybovať v celom regióne rozkladajúcom sa naprieč oboma štátmi.
V ostatných týždňoch sa však tento alpský priesmyk stal znova symbolom európskej nejednoty. Migračná kríza členské štáty únie prinútila, aby prijímali jednostranné opatrenia, čím sa iba zhoršil základný politický rozkol v rámci európskeho kontinentálneho bloku. Rozhodnutie Rakúska je preto iba ďalším podobným krokom v tomto smere, uzatvára Stratfor.
