Liberáli sa pustili do ďalšieho boja. Tentokrát si vzali na mušku Lesy SR

    0
    Strana Sloboda a Solidarita (SaS) (Autor: SaS)

     Les v tejto lokalite je totiž podľa Zemanovej určený ako vodoochranársky, a tomu by sa mal prispôsobiť aj režim hospodárenia. Požiadala tiež o zaradenie medzi účastníkov správneho konania týkajúceho sa návrhu Programu starostlivosti o lesy pre lesný celok Lesy SR Bratislava na roky 2016 až 2025, ktorý žiada prepracovať tak, aby bola v prvom rade zabezpečená ochrana zdroja pitnej vody.

    Vodárensky zdroj Sihoť je podľa Zemanovej významný zdroj pitnej vody pre veľkú časť obyvateľstva a je nutná jeho primeraná ochrana. „Po desaťročiach skúseností je práve teraz priestor na to, aby sa situácia zosúladila s legislatívou a modernými poznatkami získanými prieskumom hydrogeologickej štruktúry ostrova,“ konštatovala a dodala, že SaS má v svojom programe návrhy na komplexnejšiu starostlivosť o lesy, krajinu a jednotlivé zložky životného prostredia. Cieľom je zachovanie a zvyšovanie biologickej biodiverzity, zmierňovanie klimatických zmien a ochrana vodných zdrojov.

    „Jedným z navrhovaných opatrení je aj umožniť prístup verejnosti do hodnotenia návrhov programov starostlivosti o lesy. Ešte v tomto roku pripravíme návrh zmeny zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie tak, aby tieto dokumenty boli posudzované ako strategické dokumenty s povinným hodnotením vplyvov na životné prostredie,“ zdôraznila. 

    Petíciu Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja za ochranu ostrova Sihoť, ktorú spustili v piatok, už podpísalo viac ako 2 000 ľudí. Riaditeľ inštitútu Miroslav Dragun hovorí, že aktivisti taktiež zvažujú podanie na prokuratúru, aby preskúmala zákonnosť navrhovaného desaťročného plánu ťažby Štátnych lesov na ostrove Sihoť. „Máme podozrenie, že navrhovaný rozsah a forma ťažby dreva na ostrove Sihoť je v rozpore so zákonom o vodách a taktiež v rozpore so zákonom o lesoch,“ konštatuje Dragun.

    Ostrov Sihoť treba podľa neho zachovať a chrániť ako významný a najstarší vodárenský zdroj pre viac ako štvrť milióna obyvateľov Bratislavského kraja. Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja sa listom obrátil na ministerku pôdohospodárstva a ministra životného prostredia so žiadosťou o zákaz hospodárskej ťažby dreva na vodárenskom zdroji Sihoť, o navrátenie ostrova do majetku Bratislavskej vodárenskej spoločnosti ako aj o otvorenie verejnej diskusie k vyhláseniu národného parku Dunajské luhy v tejto oblasti. 

    Ostrov Sihoť, ktorý je pre verejnosť úplne uzavretý, slúži ako vodárenský zdroj od roku 1886, pričom tamojšia podzemná voda patrí k najkvalitnejším na celom Slovensku. Na rozlohe asi 235 hektárov sa nachádza 46 studní a 102 vrtov. Dragun opakovane upozorňuje, že ostrov je okrem vodného zdroja pre jednu tretinu Bratislavského kraja aj územím európskeho významu NATURA 2000 a chráneným vtáčím územím.

    Výrub stromov, ktoré chránia podzemné vody, by podľa neho spôsobil ohrozenie jej kvality aj množstva a zvýšilo by sa aj riziko lokálnych povodní. “O pár rokov sa môže stať to, že po tak masívnych holoruboch, aké vykonávajú Štátne Lesy na Sihoti a jednej kvalitnej povodni sa na Sihoti naruší základná štruktúra ostrova a celú Sihoť nám povodeň odnesie do zdrže Hrušov a Gabčíkovo,” varoval nedávno Dragun.

    - Reklama -