Podľa agentúry TASS rezort vo vyhlásení uviedol, že Arménsko sa pripája k výzvam medzinárodnej komunity na zastavenie bojov medzi azerbajdžanskou armádou a silami medzinárodne neuznanej Náhorno-karabašskej republiky, ktorú tvoria prevažne Arméni.
Ministerstvo vyzvalo medzinárodné spoločenstvo, aby venovalo pozornosť významu koordinácie a konkrétnych krokov na zavedenie prímeria medzi znepriatelenými stranami. Praktické kroky by mali zahŕňať návrh technických špecifikácií pre prímerie, stiahnutie vojakov a zavedenie prímeria.
Podľa agentúry ARKA arménsky prezident Serž Sarkisjan v pondelok vyhlásil, že ak boje expandujú, Arménsko formálne uzná nezávislosť Náhorno-karabašskej republiky. “Toto, samozrejme, bude mať vplyv na bezpečnosť a stabilitu nielen južného Kaukazu, ale aj európskeho regiónu,” zdôraznil Sarkisjan. Boje pozdĺž kontaktnej línie vypukli v sobotu 2. apríla. Z rozdúchania násilností a porušenia prímeria sa vzájomne obviňujú obe strany.
Podľa agentúry AP azerbajdžanská armáda vyhlásila, že “neutralizovala” približne 170 nepriateľských vojakov a prišla o troch svojich. Karabašské sily zasa tvrdia, že zabili už vyše 300 azerbajdžanských vojakov.
Náhorný Karabach oficiálne patrí Azerbajdžanu, ale väčšina obyvateľstva je arménskej národnosti a neuznáva vládu v Baku. Vojnu medzi Arménskom a Azerbajdžanom o Náhorný Karabach v rokoch 1992-94 ukončilo prímerie, podpis mierovej zmluvy je však v nedohľadne, keďže Azerbajdžan sa nároku na Karabach odmieta vzdať. Arménsko-azerbajdžanský spor sa už celé roky bezúspešne rieši rokovaniami pod záštitou OBSE.
