“Musia existovať dostatočné dôvody pre podozrenie, aby sa mohlo začať trestné vyšetrovanie a nariadiť nátlakové opatrenia,” citovala hovorkyňu generálnej prokuratúry v Berne Nathalie Guthovú tlačová agentúra DPA.
Do veci však vstúpil Švajčiarsky úrad pre dohľad nad finančným trhom (FINMA), ktorý následne oznámil, že v reakcii na tzv. Panamské dokumenty spúšťa predbežné vyšetrovanie. Malo by objasniť, či švajčiarske banky spolupracovali s panamskou firmou Mossack Fonseca a či porušili zákon, uviedol FINMA v písomnom vyhlásení.
Podľa Medzinárodného konzorcia investigatívnych žurnalistov (ICIJ) zohrali banky a finanční sprostredkovatelia so sídlom vo Švajčiarsku významnú úlohu pri zriaďovaní schránkových spoločností s panamskou právnickou firmou Mossack Fonseca.
ICIJ uvádza, že 1223 z vyše 14 000 finančných sprostredkovateľov, ktorí sa objavujú v uniknutých zložkách firmy Mossack Fonseca, pôsobilo vo Švajčiarsku.
Veľké švajčiarske banky Credit Suisse a UBS zriadili podľa tzv. Panamských dokumentov 918 a 579 schránkových spoločností. Obe banky dnes zdôraznili, že neprekročili zákon.
“Absolútne nemáme záujem o peniaze, ktoré neboli zdanené alebo pochádzajú z ilegálnych zdrojov,” uviedla UBS. Podobne sa vyjadrila aj druhá banka.
Švajčiarsky denník Tages-Anzeiger napísal, že ruský violončelista Sergej Rodulgin, blízky priateľ ruského prezidenta Vladimira Putina, využíval švajčiarsku pobočku ruskej banky Gazprombank a zürišských právnikov na to, aby mal kontrolu nad nezvyčajne veľkými schránkovými aktívami v ruských zbrojárskych a mediálnych spoločnostiach.
Denník Tages-Anzeiger bol jedným z médií, ktoré v nedeľu zverejnili vyšetrovanie kauzy Panamské dokumenty spoločne s ICIJ.
Vo svojom komentári dodal, že veľké švajčiarske banky sa v uplynulých rokoch poučili, “ale finanční sprostredkovatelia, exkluzívne právnické firmy vo finančnej štvrti Zürichu a zahraničné banky s pobočkami vo Švajčiarsku ešte nepochopili, že sa časy zmenili”.
