„Ak chceme niečo docieliť, nie je to možné ultimátami, vyhrážkami a štrajkmi,“ povedal Hrnko. Ako dodal, učitelia si dali požiadavku, dostať do školstva 400 miliónov eur. „Viete si predstaviť, že táto vláda nájde toľko peňazí?“ pýta sa Hrnko. Podpredseda národniarov, v ktorých portfóliu je v novej vláde školstvo, vysvetľuje, že sľubovaná priorita o výraznom navýšení investícií do školstva môže vychádzať len z reálnych možností štátu.
Podľa Martina Poliačika z SaS by sa peniaze dali nájsť. „Vláda Roberta Fica dala miliardu eur do sociálnych balíčkov, dotuje lyžiarske zájazdy, vlaky zadarmo, neefektívne bane. Tie peniaze tam sú,“ kontroval Poliačik. Podľa neho aj napriek vláde posledné štyri roky ekonomika na Slovensku rastie. „Ak by bolo urobené rozhodnutie, že sa bude investovať do vecí, ktoré tento štát potrebuje, že sa bude reformovať zdravotníctvo, injekcia do školstva, tak tie prachy tam boli, len boli minuté na nakupovanie voličských hlasov,“ hovorí Poliačik, ktorý súhlasí s krokmi učiteľov.
Učitelia po ostrom štrajku, ktorý sa konal začiatkom tohto roka, prešli do štrajkovej pohotovosti a naďalej trvajú na zvýšení platov školských zamestnancov i na zvýšení rozpočtov ministerstva školstva a ministerstva vnútra na rok 2016 o 400 miliónov eur s cieľom vyrovnať existujúce rozdiely vo vybavenosti škôl didaktickými prostriedkami. Učitelia tiež požadujú, aby vláda prijala novelu zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktorou by opätovne zaviedla možnosť získavať kredity overením kompetencií, zrušila sedemročnú obmedzenú platnosť kreditov a obnovila možnosť získavať kredity za rozširujúce štúdium, štúdium v zahraničí a tvorivé aktivity.
Súčasne by tiež novela zaviazala ministra školstva vytvoriť komisiu za účasti stavovských a profesijných organizácií v školstve, ktorá by komplexne prehodnotila systém kontinuálneho vzdelávania a zákon s prihliadnutím na analýzu súčasného stavu. Ako vysvetlil Vladimír Crmoman z Iniciatívy slovenských učiteľov, s ktorým sa televízia TA3 počas diskusnej relácie spojila telefonicky, cieľom týchto požiadaviek je naštartovať zmeny v školstve. Podľa Crmomana jednou z prvých vecí, ktoré by mala nová vláda riešiť, je práve školstvo. „Učitelia sú v štrajkovej pohotovosti. Štrajk sa neskončil, bol len prerušený,“ povedal Crmoman s tým, že už je po voľbách, kompetentní sa preto už nemajú na čo vyhovárať a môžu začať pracovať na legislatívnych opatreniach tak, aby sa naštartovali zmeny v školstve.
Aj poslanec Národnej rady SR Poliačik si myslí, že vláda nemusí čakať. „Vo väčšine rezortov v zásade pokračujú rovnaké procesy ako v uplynulých štyroch rokoch. Je to tretia vláda Roberta Fica v podstate s minimálnymi personálnymi zmenami. Netreba všetko nastavovať od nuly,“ myslí si Poliačik a dodáva, že požiadavky učiteľov boli známe už pred parlamentnými voľbami. Prízvukuje, že aj dnes už koaličné strany Most-Híd a Sieť podpísali pred voľbami memorandum s iniciatívou A dosť!, v ktorom sa zaviazali zvýšiť platy učiteľov na 80 percent priemerného platu človeka s vysokoškolským vzdelaním.
V súčasnosti sú platy učiteľov podľa Poliačika na úrovni približne 50 percent. Ako dodal, strany sa v memorande tiež zaviazali zvýšiť financie na vzdelávanie o 150 miliónov eur ročne, až kým sa nedosiahne pomer voči HDP ako v iných európskych krajinách. „Musíme si uvedomiť, že všetko napreduje obrovskou rýchlosťou a spoločnosť sa mení. Ak na to nedokážeme reagovať, budeme zaostávať. Školstvo stagnovalo 10 rokov a tie peniaze sú len injekcia na to, aby sa mohli začať systémové zmeny,“ hovorí poslanec.
Strana Most Híd si podľa jej poslanca Gábora Gála uvedomuje vážnosť situácie. Prízvukuje, že ešte pred voľbami podporili štrajk aj požiadavky učiteľov. Gál uznáva, že vo verejných financiách sú rezervy, len ich treba nájsť a efektívne využiť, no podľa neho sa vo všetkom nebude dať na 100 percent vyhovieť.
