Americký minister zahraničných vecí John Kerry poskytol v rámci svojej návštevy v Moskve rozhovor ruskej spravodajskej agentúre ITAR – TASS. Rozhovor sa týkal najaktuálnejších medzinárodných problémov: sýrskej a ukrajinskej krízy, medzinárodného terorizmu a tiež vzťahov medzi USA a Ruskom.
Hneď v úvode rozhovoru Kerry potvrdil, že USA by sa chceli vrátiť k normálnemu dialógu s Ruskom: “Chceli by sme to. Dosiahli sme pokrok. Myslím, že s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom sme dosiahli veľmi produktívne vzťahy a môžeme dosť efektívne oddeliť nesúhlas od spoločnej práce.”
Kerry tiež pozitívne zhodnotil súčasnú situáciu v Sýrii a celkové dodržiavanie prímeria v tejto krajine. “Je to pre nás možnosť vrátiť sa k pevným a produktívnym vzťahom,” konštatoval americký šéfdiplomat. “Normalizácia vzťahov medzi USA a Ruskom, a medzi svetom a Ruskom, vrátane zrušenia sankcií, závisí od pokroku v otázke Ukrajiny,” povedal.
Okrem toho Kerry neskôr pripustil, že vo vzťahoch medzi oboma krajinami sú určité momenty podráždenia a že obojstranne “chceme, aby sme sa s nimi vyrovnali”. Kerry ale vzápätí akcentoval skutočnosť, že “my všetci vo svete narážame na tvrdý extrémizmus” a naznačil tak, že na obe krajiny čakajú spoločné výzvy nielen v regióne Blízkeho východu. “Úprimne povedané, tu stojí prezident Putin a Rusko pred dôležitou voľbou vo vzťahu k tomu, ako to budeme robiť,” doplnil ďalej. „Ak dosiahneme ukončenie vojny v Sýrii, tento región prestane byť pod tlakom. To bude v záujme utečencov, v záujme ľudí. Veď extrémisti využívajú chaos na dosiahnutie svojich cieľov.” V súvislosti s bruselskými atentátmi Kerry doslova povedal: “Sú to sily zla a máme povinnosť sa proti nim spojiť.”
V prípade Ukrajiny a plánovaného rozhovoru s prezidentom Putinom Kerry povedal: “Budeme hovoriť o Ukrajine a o nutnosti úplne plniť minské dohody, aby sme – opäť – dosiahli mier a stabilitu. Je veľmi dôležité, aby separatisti znížili úroveň násilia. Akákoľvek vláda prezidenta Porošenka môže ťažko prijímať zložité rozhodnutia, keď pokračujú vojenské akcie, keď zabíjajú jeho vojakov a keď je jeho krajina alebo jej časť zničená.”
Ukrajinská vláda podľa Kerryho už urobila mnoho a je potrebné, aby Moskva ovplyvnila separatistov, ktorí podľa jeho slov pokračujú v ostreľovaní. „A, áno, pracujeme s vládou v Kyjeve,” pripustil. „Pracujeme na mieste. Viceprezident (USA) nedávno hovoril s ukrajinským prezidentom. Pokračujeme v pomoci vláde v Kyjeve pri plnení jej povinností. Je pre nás dôležité, aby Rusko garantovalo, že separatisti tiež splnia svoje povinnosti.”
Vo vzťahu k Rusku John Kerry vyjadril želanie, aby sa stalo demokraciou a povedal: „Chcem, aby v Rusku vedeli, že ktokoľvek bude prezidentom, máme konkrétne zahraničnopolitické princípy a hodnoty, ktoré sú nemenné za akejkoľvek administratívy.”
Konečne minister zahraničných vecí USA v rozhovore priznal, že jednou z lekcií z rusko-amerických vzťahov pre neho je poznanie, že „je veľmi dôležité nenechať sa ovplyvniť predstavami, niektorými médiami a expertmi, ktorí nám hovoria, čo máme robiť. Je dôležité podporovať dialóg, spoločne pracovať”. Kerry tiež povedal, že „pre ruský národ bude lepšie, keď dokážeme dosiahnuť mier na Ukrajine a v Sýrii”.
Americký minister John Kerry ukončil rozhovor týmito slovami: “Sergej Lavrov a ja sme v pravidelnom kontakte skoro každý týždeň a efektívne pracujeme, bez ohľadu na rozdielnosť názorov a snažíme sa ísť dopredu. Myslím, že je to v záujme amerického aj ruského národa. Je to v záujme dejín i budúcnosti.” Neskôr pri tlačovej konferencii so Sergejom Lavrovom vyjadril tiež svoj názor. „Také mocné veľmoci ako naše by mohli spolupracovať bez ohľadu na rozdielne názory v množstve otázok. V prípade, že to bude potrebné, môžeme urobiť všetko možné, aby sme tie výzvy zvládli.”
John Kerry bol v Moskve na oficiálnej návšteve v dňoch 23. a 24. marca 2016. Stretol sa s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, ministrom zahraničia Nemecka Frankom Steinmeierom a napokon tiež s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, s ktorým rokoval za zatvorenými dverami viac ako tri hodiny. Hlavnými témami všetkých týchto rokovaní bola situácia v Sýrii a na Ukrajine.
Pôvodný rozhovor v ruštine TU.
Autor: Veronika Sušová-Salminen
