Pre pozostalých je to mama, otec, brat, sestra, kamarát…
„Sme šokovaní! Odsudzujeme akékoľvek teroristické útoky! Nedáme sa zastrašiť! Nesmieme pripustiť, aby tieto útoky viedli k šíreniu nenávisti! Musíme urobiť všetko pre to, aby organizátori útokov boli potrestaní! Také niečo sa už nesmie opakovať!… Proti terorizmu musíme postupovať spoločne! … „
Slová, slová, slová…
… prázdne, povrchné, bezobsažné …, rovnako ako európska misia ich autorov, európska identita či európska hrdosť.
Európa pod nánosom politickej korektnosti, pseudohumanizmu a akože bezpečnosti.
Mám pocit, ako keby títo ľudia sedeli niekde na obláčiku a s nadhľadom až nezáujmom pozorovali čo sa to deje na povrchu Zeme.
Akoby sa ich to priamo netýkalo, iba pozorujú a stroho komentujú.
Udalostí pritom naberajú stále dramatickejší spád a desivé kontúry.
Európa.
Investujú sa tu miliardy do státisícových armád a bezpečnostných služieb, do najmodernejších zbraňových systémov a spravodajskej techniky … a napriek tomu si tu každý robí čo chce. V Stredozemnom mori sme zriadili pravidelne linky neidentifikovateľných ľudí na gumených člnoch a našli desiatky variácií na ospravedlňovanie nášho nekonania, našej slabosti.
Bojovníci od Sparty, Stalingradu … sú dávno mŕtvi, zabudnutí …
… „Toto je Európa!!!“ už nielenže nemá kto zakričať, ale je to v rozpore s dobrými mravmi.
Bezpečnostný analytici nás s pravidelnosťou narkomana ohurujú kecami … o osamotených vlkoch, asymetrickej vojne, nemožnosti sledovať každého … , spravodajské služby sú múdre vždy až po dokonanom skutku a s úžasnou presnosťou nám spätnočasovo vysvetlia „čo sa vlastne stalo“.
Ľudia s iným názorom na migráciu sú sledovaní a cenzurovaní viac než skutoční teroristi. Európa politikov vyhlásila vojnu Európe občanov.
Fraška za fraškou.
Vraj nedáme si zobrať náš životný štýl!!!
Niekto si akosi zabudol všimnúť, z okna bruselskej kancelárie a pri štúdiu niektorej z tisícov smerníc, že ten je už dávno stratený.
… obmedzujeme športové a kultúrne podujatia …
… cestovný ruch terorizmom zasiahnutých miest zaznamenáva citeľné ekonomické straty …
… neodfotíme si významnú pamiatku bez toho, aby sme na fotografii nemali dvoch policajtov …
… pri kávičke nepozorujeme slnko, bezmyšlienkovite nevstrebávamé atmosféru mesta …, ale študujeme podozrivé správanie sa podozrivých ľudí …
… prehodnocujeme naše pracovné, študijné a dovolenkové plány …
A k tomu vnímame farizejský príbeh o vine a treste.
Terorista na európskom území má právo na obhajcu, na spravodlivý proces, na televízor vo vyšetrovacej väzbe … Ideme študovať jeho detstvo, pohnútky, skryté či prejavujúce sa komplexy … , lebo čo ak on nie je beštiálny vrah ale len zmanipulovaná obeť?
A aké práva máme my, Európania, v ich svete?
Koľko katolíckych kostolov môžeme postaviť v Bagdáde, Rijáde, Damasku … ???
Ako slobodne môžeme ulicami ich miest niesť Kríž nášho Zvestovateľa?
Aká hlboká môže byť naša polemika s ich svätou knihou?
Koľkokrát a na akých miestach sa môžeme dotýkať ich žien a dievčat?
A aké je naše právo na obhajcu a spravodlivý proces?
Pasca humanizmu spôsobila, že politici opevnení vo svojich barakoch si myslia, že so zlom sa dá dohodnúť, vyhýbať sa mu, vyjednávať s ním …
Zlo je však Zlo. Bez ohľadu akého náboženstva, pohlavia či farby pokožky sú jeho nositelia.
Európa je náš domov.
Nie je ideálny, bez hriechu a viny … , ale je to Domov. Miesto, ktoré sme formovali stáročia. Miesto krvavých vojen … zrodu a pádu veľkých národov … mixu kultúr … Miesto nezmazateľných stigmat a bolestných odpúšťaní.
Európa je náš domov a nie je pre nás akceptovateľné, aby ľudia, ktorým podáme chleba a poskytneme im prístrešie, nás prišli zabiť.
A na to Európa politikov akosi zabudla.
Rudolf Pado
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na pado.blog.sme.sk.
