Obama dané vyhlásenie učinil po rokovaní so svojím argentínskym náprotivkom Mauriciom Macrim, informuje stanica BBC. Podľa Obamu pôjde o prvý prípad odtajnenia dokumentov americkej armády a tajných služieb z danej éry. Obama vyjadril nádej, že toto gesto prispeje k zlepšeniu vzťahov medzi USA a Argentínou.
Americko-argentínske vzťahy boli počas predošlých ľavicových vlád Cristiny Fernándezovej a Néstora Kirchnera chladné. Macri označil Obamovu návštevu za nový začiatok, prezident USA zase vyzdvihol reformy nového stredopravicového kabinetu v Argentíne.
Obamova prítomnosť v Argentíne sa kryje so štvrtkovým 40. výročím štátneho prevratu, ktorý podľa Macriho predstavuje „najtemnejšie obdobie“ v dejinách krajiny. Niekoľko skupín plánuje protesty vzhľadom na americkú podporu tohto prevratu z roku 1976. Počas vojenského režimu, ktorý v Argentíne trval do roku 1983, bolo zabitých zhruba 30 000 ľudí.
Obama sa počas prvého dňa svojho pobytu stretol s Macrim v prezidentskom paláci Casa Rosada. Spoločnosť každej strane robili početné sprievodné delegácie. Neskôr sa Obama v koncertnej sieni Usina del Arte stretol s mladými Argentínčanmi a odpovedal na ich otázky; tento zvyk dodržiava pri každej zahraničnej ceste. Uviedol, že je „veľkým fanúšikom argentínskej kultúry“.
Americký prezident sa následne zúčastnil na kladení vencov v Metropolitnej katedrále, hlavnom katolíckom kostole Buenos Aires, k hrobke bojovníka za nezávislosť Argentíny od Španielska Josého de San Martína. Ako uviedla agentúra AP, svoj dnešný program zakončí Obama večer štátnym banketom usporiadaným na jeho počesť.
