Keď som išiel večer z Európskeho parlamentu, obzeral som sa, či ma niekto netresne po hlave a neokradne. Europoslanec Rouček si posvietil na Brusel

0
Libor Rouček v utečeneckom tábore Treiskirchen. (Autor: Facebook)

Desať rokov, do roku 2014, ste boli poslancom Európskeho parlamentu. V júli 2009 vás zvolili za jedného z jeho podpredsedov. Vládlo v tom čase medzi verejnosťou povedomie, že je Brusel bezpečné mesto? A ako ste sa tam cítili vy?

Cítil som sa bezpečne, aj keď sú tam štvrte, ktoré tak bezpečné neboli. Nie z dôvodu terorizmu, ale skôr pre krádeže a podobne. Začínali niekoľko sto metrov od Európskeho parlamentu. Keď som išiel neskoro večer domov, obzeral som sa, či ma niekto neudrie a neokradne. Horšie to mali ženy. Riešili sme tieto problémy aj v Európskom parlamente. Išlo ale o krádeže, nie o teroristické útoky. Na krádežiach sa podieľali príslušníci všetkých komunít.

Precestovali ste veľa krajín. Minule, keď sme spolu hovorili, ste boli v Španielsku. Ako sú na tom ďalšie veľkomestá po stránke kriminality a ochrany pred terorizmom?

Často si predstavujeme, že môžeme bezpečnosť zabezpečiť stopercentne, a to nie je možné. Azda len na malej dedine, kde sa všetci poznajú a keď príde cudzie auto alebo autobus, všetci si ho všimnú. V meste, ktoré má päť alebo desať miliónov ľudí, metro, verejnú dopravu, nemôžete pri neviem ako prísnych opatreniach a tých najdokonalejších kamerových systémoch zabezpečiť, že sa do autobusu alebo metra nevsunie niekto s pásom plným výbušnín. Áno, je potrebné si každý útok zanalyzovať, poučiť sa zo slabín, zlepšiť opatrenia, ale obávam sa, že nikdy nebudeme mať stopercentnú bezpečnosť.

Vo vysielaní Českej televízie povedal Radko Hokovský, riaditeľ think tanku Európske hodnoty: „Treba si uvedomiť, že v Belgicku nefunguje len jedna skupina okolo chyteného teroristu Abdeslama. V samotnom Bruseli sa nachádza množstvo teroristických buniek, ktoré sa odvolávajú na aktivitu Islamského štátu.” Ako k tomu mohlo vôbec dôjsť? Čo, kto, mierne povedané, zanedbal?

Čo sa podľa môjho názoru zanedbalo, a ja na to upozorňujem už odvtedy, ako som žil pred viac ako 28 rokmi v Londýne, bolo úplné podcenenie učenia a šírenia radikálneho islamu. Mešity, kde hovorili radikálni imámovia, kde sa šíril wahhábizmus a salafizmus, existovali už pred tridsiatimi rokmi. To sa úplne podcenilo. Skutočnosť uznali v Londýne po atentáte v londýnskom metre. Vo Francúzsku minulý rok vyšla veľmi dobrá kniha Korene francúzskeho terorizmu, myslím, že teraz pochopia situáciu aj v Belgicku. Stále ide o malé percento moslimov, ale sú náchylní k radikálnemu islamu.

Ako v každej spoločnosti nájdete ľudí, ktorí nie sú spokojní a hľadajú alternatívu, bohužiaľ, ju nachádzajú v radikálnom učení, ktoré prechádza do násilia a terorizmu. S tým Belgicko, Francúzsko, krajiny, kde sú silné islamské komunity, musia niečo robiť. Začínajú s tým, ale bude chvíľu trvať, než sa korene radikálneho islamu a terorizmu potlačia. Utorkové útoky, akokoľvek sú tragické, a vyjadrujem sústrasť pozostalým, nebudú posledné.

Musíme si teda zvykať? Situáciu ostro kritizujú niektorí európski poslanci: „Som veľmi rozrušený dnešnými udalosťami v Bruseli. Ešte viac sa obávam toho, čo príde v budúcnosti,“ napísal šéf euroskeptickej UKIP Nigel Farage, ktorý je poslancom Európskeho parlamentu a jedným z najhlasnejších kritikov riešenia migračnej krízy. Silnejú hlasy, ktoré by privítali uzatvorenie hraníc a vyhostenie utečencov. Zdvihne sa ešte viac protiimigračná vlna?

Nigela Farageho poznám najmenej desať rokov a celý čas populisticky brojí proti cudzincom a imigrantom. Ako Stredoeurópania by sme si mali uvedomiť, že nebrojil proti Indom, Pakistancom, Bangladéšanom, vyznávačom islamu v Británii, ale proti Stredoeurópanom, Rumunom, Poliakom, Litovčanom a ďalším. Keď sa stane teroristický útok, populisticky to využije, aby dosiahol cieľ, Brexit. Problém domáceho islamistického terorizmu v Británii tým nevyrieši. Ten neprichádza s Rumunmi a Poliakmi, lebo korene sú v islamských komunitách.

Na sociálnych sieťach možno zaznamenať veľa názorov o situácii. Časť ľudí hovorí, že musíme niečo urobiť, inak si teroristi budú myslieť, že vyhrávajú. Ďalšie hovoria, že nesmieme šíriť paniku. Všeobecne majú možno ľudia pocit, že sa proti terorizmu nič nerobí. Ako situáciu vnímate vy? Čo by sme mali alebo nemali robiť?

Terorizmus je dnes jednou z najvážnejších hrozieb a niektorí hovoria o vojne s terorizmom. Ako v každej vojne si nemôžeme myslieť, že boj sa vyhrá za mesiac alebo za rok. Ide o dlhodobú záležitosť. Musíme v pokoji bez hystérie analyzovať príčiny, krok za krokom ich odstraňovať a zaujať opatrenia na porazenie terorizmu. Ako vo vnútri európskych krajín, ako aj v krajinách, ako je Irak, Sýria a stále viac a viac Líbya. V krajinách, kde je Islamský štát prítomný, je nutné proti teroristom všetkými prostriedkami zasiahnuť.

Objavuje sa kritika výsledkov rokovaní s Tureckom a ohrozenie niektorí vidia v bezvízovom styku. Ako situáciu vnímate vy?

Je potrebné zintenzívniť spoluprácu napríklad spravodajských služieb európskych a tureckých. Terorizmom nie je ohrozená len EÚ, ale aj Turecko. Je potrebné intenzívne spolupracovať. Pokiaľ ide o utečencov, to je trochu odlišná tematika. Chceme, aby bol prílev utečencov maximálne zmiernený, a tu sa nevyhneme dohodám s Tureckom. Začíname, uvidíme, aké budú výsledky. Dúfam, že aspoň čiastočne dohoda fungovať bude. Pokiaľ ide o bezvízový styk, som kritický. Turci budú musieť splniť asi 80 podmienok a nie som si istý, či to dokážu.

V Česku je po útokoch v Belgicku vyhlásený prvý stupeň ohrozenia terorizmom. Sú opatrenia u nás dostatočne prijaté?

Postup ako politickej reprezentácie, tak zložiek bezpečnostného systému vidím ako pozitívnu, reagujeme adekvátne. Žiadne bezprostredné ohrozenie u nás nehrozí, zvýši sa stupeň ostražitosti, čo je potrebné. Ak by boli konkrétne hrozby, som presvedčený, že reakcia bude zodpovedajúca. Trošku nesúhlasím s večnými kritikmi, ktorí majú stále pripomienky bez zreteľného vysvetlenia.

V celkovej debate je ale nutné tiež hľadieť na rovnováhu medzi bezpečnosťou a slobodou. Žijeme v demokracii, keď chceme oboje. Musíme strážiť, aby sa misky váh nenaklonili na stranu z hľadiska bezpečnosti nepotrebného policajného štátu.

Autor: Daniela Černá

- Reklama -