Flašíková-Beňová v súvislosti s touto dohodou, o ktorej lídri rokovali prvýkrát začiatkom marca, upozorňuje aj na niekoľko otáznikov. „Nevyhnutná je zmena gréckych a tureckých zákonov a schopnosť Európskej únie dozerať nad plnením jednotlivých ustanovení tejto dohody,“ uviedla europoslankyňa. Migračná dohoda je podľa nej stále do veľkej miery len kupovaním si času. „Európski politici musia ďalej hľadať mechanizmy, ktoré zastavia nekontrolovaný prílev ľudí do Európy,“ povedala Flašíková-Beňová.
Európska únia s Ankarou rokovala aj vlani koncom novembra. Únia vtedy Turecku prisľúbila tri miliardy eur, ktoré pôjdu na konkrétne projekty pre utečencov. Takisto sa mala vniesť nová dynamika do prístupových rokovaní Turecka do EÚ a lídri sa vtedy dohodli aj na vízovej liberalizácii. Turci dnes žiadajú ďalšie tri miliardy eur, ale aj posunutie vízovej liberalizácie z októbra na jún tohto roka. Bodom rokovania je aj mechanizmus presídľovania 1:1, čo znamená, že za každého ekonomického migranta, ktorého Únia do Turecka vráti, príjme jedného utečenca z tureckých táborov.
Turecko prijalo takmer tri milióny utečencov. „Situácia v tamojších táboroch je zúfalá. Musíme zabezpečiť, aby sa finančná pomoc od EÚ nezneužila a aby išla skutočne na podporu ľudí utekajúcich pred vojnou,“ zdôraznila Flašíková-Beňová. Otázka zrýchlenia prístupových rokovaní s Tureckom nie je podľa nej namieste. „Turecko nie je, a je otázne, či vôbec niekedy bude pripravené na vstup do EÚ. Potrebujeme hľadať komplexné riešenia a nie zatvárať oči nad situáciou v tejto krajine pre krátkodobé odsúvanie existujúcich problémov. Vytvorilo by to nebezpečný precedens do budúcnosti,“ uzavrela europoslankyňa.
