Americký študent Otto Warmbier, ktorý má len 21 rokov, doplatil na svoju nerozvážnosť a v krajine, ktorá je známa svojím prísnym režimom, porušil jedno jediné pravidlo. Tento skutok ho bude stáť 15 rokov života. Niektorí odborníci si myslia, že nezvyčajne vysoký trest dostal aj pre rastúce napätie medzi Severnou Kóreou a USA. O prípade informovala BBC.
Odovzdajte pas i mobilný telefón
O tom, že so severokórejským režimom nie sú žarty, sa pre ParlamentnéListy.sk rozhovoril aj známy holandský fotograf a cestovateľ Jeroen Swolfs, ktorý v rámci svojho projektu Streets of the World (Ulice sveta) pred časom navštívil aj Pchjongjang. Hovorí, že porušovanie pravidiel v krajine so sebou nesie obrovské riziko. Keďže je profesionálnym fotoreportérom, ktorý do krajiny nešiel kvôli turistickým záberom, cestu si musel dôsledne naplánovať.
„Pred tým, než som sa do Pchjongjanu dostal, som svoj projekt konzultoval s cestovou agentúrou. Povedali, že ma tam vezmú pod podmienkou, že sa za žiadnych okolností neoddelím od skupiny a fotografovať budem len na miestach, ktoré sprievodcovia určia ako vhodné,“ povedal fotograf pre PL.sk. „Pri prílete do Pchjongjangu som odovzdal mobilný telefón a pas a výlet sa mohol začať. Podľa rozvrhu sme mali len dve alebo tri možnosti odfotiť si ulice,“ vysvetľuje.
Fotografia Pchjongjangu od Jeroena Swolfsa Zdroj: streetsoftheworld.com
Atmosféra v krajine je pre turistu vraj veľmi zvláštna. „Nemohli sme sa rozprávať s ľuďmi a všetky informácie o živote krajiny, ktoré sme dostávali od sprievodcov, boli veľmi pozitívne,“ opisuje atmosféru v krajine Swolfs.
Celý výlet bol prísne naplánovaný a turisti išli len na také miesta, o ktorých si Severokórejci mysleli, že budú vhodné. Podľa jeho slov navštívili množstvo obrovských pamätníkov, múzeí a monumentov, všetky obvešané portrétmi Kim Il-Sunga a jeho nástupcov.
Ulice Pchojongjangu sa od tých ostatných vo svete líšili najmä tým, že na nich bolo ťažké nájsť aspoň jeden obchod. „Povedali nám, že vláda ich zásobuje všetkým, čo potrebujú. Našli sme len jeden obchod, ktorý turistom predával pohľadnice,“ povedal Swolfs a dodal, „všetci sme si tam zrazu uvedomili jednu vec, nevideli sme tam ani jedinú reklamu, všade boli len obrovské portréty ich vodcov.“
Za plagát na nútené práce
Prípad amerického študenta Otta Warmbiera dokonca zmobilizoval aj USA, ktoré oficiálne vyzvali Severnú Kóreu, aby mladíka prepustila. Warmbier bol oficiálne obvinený z rozvracania štátu. Mladíka zatkli v januári, keď sa krajinu snažil opustiť, a vzápätí ho obvinili z nepriateľského konania. Kórejská štátna informačná a mediálna služba KCNA informovala, že študent bol do Severnej Kórei vyslaný americkou vládou aby „rozvracal jednotu ich krajiny“.
Na konci februára Warmbier vystúpil na tlačovej konferencii v Pchjongjangu, kde sa s plačom priznal že „cieľom jeho úlohy bolo zničiť motiváciu a pracovnú morálku kórejského ľudu“. Potvrdil tiež, že vošiel do zamestnaneckej časti hotela, kde bol ubytovaný, a zo steny strhol propagandistickú tabuľku, ktorá mala zamestnancov motivovať k pracovným výkonom.
Na záver povedal, že to konanie je najväčšou chybou jeho života. Mladík sa pôvodne obhajoval, že leták ukradol ako suvenír pre kamarátovu mamu.
Súd s Warmbierom trval iba hodinu a uskutočnil sa po mnohých vyjednávaniach s americkou stranou, ktorá sa svojho občana neúspešne snažila získať späť. Prípadom sa zaoberala aj organizácia Human Rights Watch, ktorá k prípadu zaujala jasné stanovisko. „Odsúdenie Otta Warmbiera na 15 rokov nútených prác za vysokoškolský žartík je šokujúce a poburujúce,“ povedal Phil Robertson, riaditeľ pre ázijskú pobočku organizácie.
Kórejské štátne médiá naopak podali vyhlásenie, v ktorom sa píše: „Obvinený sa priznal k vážnemu priestupku, ktorý spáchal proti Kórejskej ľudovodemokratickej republike, a v súlade s nepriateľskou politikou vlády USA sa snažil narušiť jednotu našich obyvateľov napriek tomu, že pôvodne tvrdil, že je len turista.“
Otto Warmbier v Severnej Kórei Zdroj: SITA
Prípad Otta Warmbiera však zďaleka nie je jediný. Kontroverzná krajina v minulosti zadržiavala a väznila už viacero občanov iných štátov, a to najmä obyvateľov USA.
Modli sa a pracuj
V roku 2014 bol v Severnej Kórei napríklad zadržiavaný 56-ročný Jeffrey Fowle, ktorý sa dopustil zločinu náboženského misionárstva, a odsúdený bol na šesť rokov prác. Na záchode v reštaurácii totiž nechal položenú Bibliu. Fowlemu sa po niekoľkých mesiacoch strávených vo väzbe podarilo vrátiť domov. Neskôr vyhlásil, že chcel šíriť Božie slovo, poznal riziká a napriek polročnému strachu o svoj život a rodinu mu to vraj za to stálo.
Rozhovor s Jeffreym Fowleom potom, čo sa vrátil späť domov. Zdroj: YouTube/ AP Archive
Bola to jednoznačne moja chyba
V roku 2013 nejaký čas v kórejskej väzbe strávil aj americký veterán z kórejskej vojny, 85-ročný Merille Newman, ktorý sa tam po rokoch vrátil spomínať. „Bola to jednoznačne moja chyba, povedať, že by som chcel nadviazať kontakt s prípadnými severokórejskými preživšími,“ napísal neskôr vo svojej knihe. Byrokrati v Severnej Kórei si totiž na základe toho mysleli, že bol vyslaný vládou USA s úlohou obnoviť starý konflikt. Aj tomuto seniorovi sa nakoniec podarilo dostať späť domov.
Americký veterán Merill Newman počas návratu do USA. Zdroj: YouTube/ ABC News
Politický azyl vs špionáž
Médiá zaujal aj prípad Matthewa Millera, ktorý sa do Kórei vybral zo zvedavosti. „Chcel som Severnú Kóreu vidieť tvárou v tvár a zodpovedať si tak moje osobné otázky,“ vyhlásil kontroverzný turista, ktorý vo svojej snahe objavovať svet roztrhal svoje víza a v Severnej Kórei sa dožadoval politického azylu. Za pokus o špionáž bol odsúdený na šesť rokov nútených prác. Prepustili ho v rovnakom čase ako Jeffreyho Fowla.
