Je to politický triler alebo len divadlo politiky s jednotlivými hereckými etudami, skečmi či dramatickými výstupmi? Čoho sme to vlastne svedkami od oznámenia výsledkov volieb? Jedni zdôrazňujú, že rozhodnutie B. Bugára a R. Procházku ísť do vlády so stranou SMER-SD je zradou na voličoch. Druhí, že zradili voliči, lebo posunuli do parlamentu extrémizmus a rodinu, v ktorej mnohí vidia tú mafiánsku. Už som si prečítal aj názor, že zlyhal prezident. Ak je vraj výsledkom volieb politický pat, tak má A. Kiska prebrať iniciatívu.
Nerozumiem síce, v ktorej chvíli tá iniciatíva mala prísť, veď poverenie na zostavenie vlády dostal víťaz volieb bez otáľania. Fakt, že to bolo o deň neskôr, ako prezident zamýšľal, bolo len rozhodnutie lídra SMER-SD. A všetky okolnosti ukazujú, že R. Fico prezidentovo poverenie aj prakticky naplní dohodou o vláde. Voliči nezradili. Len 5. marca povedali, že doterajší spôsob robenia politiky sa im jednoducho zhnusil. A riešili to po svojom. Možno mnohí aj výberom lístka s názvom politického subjektu s motívom – a nech je sranda! Volič určite nie je ten, kto urobil chybu. Keď som na konci volebného dňa videl výsledky Exit pollu agentúry Focus, tak som po pár minútach predýchavania a analyzovania toho, čo sa stalo, na Facebook napísal, že najracionálnejším riešením bude úradnícka vláda na obdobie počas nášho predsedníctva v Európskej únii. Prirodzene, bola to prvá úvaha, v ktorej som pozabudol na chorobný stav slovenskej politiky.
Déja´ vu s nocou novembra 1994
Obavu a nedôveru z toho spojenectva štyroch, ktoré sa udialo, nevyvoláva ani tak fakt, že ide o spojenectvo subjektov, ktoré sa pred voľbami konkrétnym konaním v politike a vlastnými predstavami o tom, ako by to malo v politike na Slovensku vyzerať, navzájom vylučovali. Nedôveru nevyvoláva ani spojenectvo nacionalistickej strany so stranou menšinovou, ktoré na Slovensku vyzeralo dlhodobo neuskutočniteľne. Tú nedôveru vyvoláva tá rýchlosť, ktorou sa spojenci dali dovedna, a tiež okolnosti, ktoré sa okolo toho diali. Prirodzene, že to v ľuďoch vyvoláva pochybnosti. Argumentácia, ktorú používajú politici rokujúci o novej vláde, že predčasné voľby by situáciu zhoršili, je veľmi lacnou a nedostatočnou, lebo predčasné voľby nie sú o nič horšou alternatívou ako vláda, ktorá vznikla kombináciou zákulisných rokovaní a základného cieľa SMER-SD zostať pri moci za každú cenu.
Podozrenie, prirodzene, vyvoláva, prečo sa všetko muselo udiať do 24 hodín po rozhodnutí Slovenskej národnej strany na svojom sneme. Keby išlo o demokratické postupy, ako to zdôrazňuje R. Fico v ostatných dňoch pri svojich mediálnych vystúpeniach, tak by predsa nemal byť problém, aby sa predsedníctvo Siete, ktoré malo rozhodovať o ďalšom postupe strany, nemohlo uskutočniť v pondelok predpoludním, ako o to žiadala podpredsedníčka K. Macháčková z dôvodu, aby sa na rokovaní mohol zúčastniť M. Beblavý, ktorý sa vracal z dovolenky. Analyzovanie okolností, ktoré sa diali, jednoznačne ukazuje, že vo vládnej strane sa na tieto voľby pripravili naozaj dôkladne nepochybne aj analýzou ľudí na kandidátkach strán, ktoré pripadali do úvahy do koalície. A bolo jasné, že v koaličnom variante plus Sieť nebude problém R. Procházka (otázniky okolo pozadia financovania prezidentskej a volebnej kampane) a A. Hrnčiar (záchrana exekuovaného Martina a okolnosti zmluvných vzťahov, ktoré zadávalo mesto pod jeho primátorským vedením), ktorí svojím konaním v predchádzajúcom období zapadali do vybudovanej pavučiny oligarchicko-partokraticko-korupčného systému na slovenský spôsob.
Problémom boli ďalší ľudia na kandidátke Siete, čo sa ukázalo rezignáciou M. Beblavého na funkciu podpredsedu po haďom Procházkovom vykrúcaní sa (nerokoval som, stretol som sa, ale nerokoval som o vláde), či sa stretol už v sobotu večer s R. Ficom na úrade vlády. A preto sa nemohlo čakať na návrat rezignovaného podpredsedu, preto bolo treba všetko urobiť čo najskôr, aby medzi váhajúcimi členmi vedenia Siete a zvolenými poslancami neprevážila argumentácia M. Beblavého a K. Macháčkovej o nutnosti dodržať predvolebný sľub, že so Smerom vo vláde to určite nebude. Tá rýchlosť tak trochu pripomína onu mečiarovskú noc z 3. na 4. novembra 1994. Vtedy to bolo prevzatie moci od tretej hodiny nočno-rannej do deviatej predpoludním, teraz sa to celé uskutočnilo za 24 hodín, keď do toho času zahrnieme aj snem národniarov. Také déja´ vu.
Pripravená hra na udržanie moci
Všetci analytici a komentátori, ktorí vzniknutý variant novej vlády považujú za to najlepšie, čo mohlo vzniknúť v prospech záruky stability diania, by si mali uvedomiť, že to bude len tá istá stabilita s rovnakým pozadím ako doteraz. Aj preto na sociálnych sieťach medzi voličmi prevažujú emócie. Voliči totiž dostali jasný signál, že sa viac deje v zákulisí ako verejne pred ich očami. Z udalostí je jasne vidieť, že tie veci boli dohodnuté. Lídri Smeru vedeli, že budú mať najviac percent, a pôvodne počítali iba s variantom +1, v ktorom vedeli, že budú licitovať, kto vyjde z perspektívnych partnerov najlacnejšie z pohľadu počtu miest vo vláde a v ďalších mocenských štruktúrach a tiež, kto príliš nerozbije programové priority Smeru.
V strane z neverejného prieskumu vedeli, že voľby sa skončia prekvapením (slová R. Fica na konci volebného dňa pri príchode do centrály, že je to „miš-maš“ dosť prezradili), vedenie strany však zaskočil fakt, že tie skutočné percentá pre SMER-SD boli nižšie ako predpokladali. Boli donútení uvažovať o širšom koaličnom variante, ako pôvodne počítali. Od prvých minút však v centrále bolo medzi prítomnými jasno v jednom: nedovoliť žiadny iný variant povolebného vývoja ako udržanie moci. Za každú cenu! To sa stalo imperatívom! Vyzerá to, že naozaj nenechali nič na náhodu. Ak si uvedomíme vyčítavú reakciu R. Fica v relácii RTVS O 5 minút 12 deň po voľbách, že novinári už pred voľbami mali nejaké materiály na politikov, len ich nezverejnili, tak názorovým úsudkom komentátora môže byť aj možnosť, že fasciklov s podkladmi je nachystaných viacero.
Mečiarovský spôsob robenia politiky (nahrávky, fotografie) ostal príťažlivý aj v obdobiach ďalších vlád a pretrváva. R. Fico nazval ideu úradníckej vlády rakovinou, čiže je jasné, že nedopustí, aby mu moc niekto vzal z rúk. Všetko naznačuje, že v prípade klubov Most-Híd a Sieť sa počítalo od začiatku aj s oslabením odchodom niektorých zvolených poslancov. Každopádne sa v tejto hre nič neponechalo na náhodu. Aj preto tá snaha R. Sulíka pod dojmom dvojciferného výsledku vziať iniciatívu za vznik vlády bez Smeru-SD vyznievala od začiatku infantilne. To totiž nebolo o uchytení balónika, na Slovensku išlo pre mnohých ľudí pohybujúcich sa 25 rokov v politike naozaj o veľa. Dostať moc z rúk strany SMER-SD pri daných výsledkoch by v danej chvíli bolo chcelo mať pri šachovnici majstra, nazvem to mierne, politickej kombinatoriky M. Dzurindu. A ešte navyše, treba si naliať čisté víno. Neviem si predstaviť zlepšenie vnímania Slovenska v európskom kontexte, keď by mal s kancelárkou A. Merkelovou komunikovať R. Sulík. To už aj R. Fico, ktorý síce svojou rétorikou k utečencom posunul našu krajinu mimo zorného uhla krajín, ktoré zvažujú iný variant integračných prepojení v Európe, si predsa len uvedomuje, kde sa rodí základ európskych postojov.
Čo teraz s tým bok po boku so Smerom?
Dynamika diania od soboty potvrdzuje pripravenosť scenára vo víťaznej a stále vládnej strane aj na širší variant projektu s cieľom byť vo vláde naďalej za každú cenu. Do toho všetkého zapadá aj narýchlo urobený prieskum agentúrou POLIS, ktorý zadala agentúra SITA, cez ktorú sa počas vlády SMER-SD dostávali do verejného priestoru informácie, ktoré sú predurčené na ovplyvnenie verejnej mienky. Len si spomeňme pár dní pred voľbami. Uniknutá výpoveď hlavného svedka, ktorý mal potvrdiť obvinenia R. Fica o I. Matovičovi ako daňovom podvodníkovi, sa dostala do médií práve cez túto agentúru. Tentoraz prieskum pohotovo umožnil pre R. Fica argumentáciu, že viac ako 80 percent ľudí chce dohodu, hoci prieskum vôbec neanalyzoval, o aký typ dohody medzi politikmi má ísť.
A hoci averzia R. Fica voči prieskumom je známa a vždy sa k nim vyjadroval znevažujúco, tak tentoraz spomínaným číslom argumentoval hneď na začiatku svojho vyhlásenia o dohode na programových tézach. Politici rokujúci o vláde verejnosť zasypávajú informáciami o výhodnosti vznikajúceho zoskupenia, B. Bugár zdôrazňuje, že až 95 percent programu Most-Híd sa dostalo do schválených programových téz, ale napríklad riešenia zákona o občianstve nezaznelo. Čo s protiterostickou legislatívou? Tú okrem novely ústavy (podpora Most-Híd) všetci kritizovali a prezident Kiska to nepodpísal a v Zbierke zákonov je to bez jeho podpisu. Len na pripomenutie. Šéf Siete R. Procházka vystríhal pred budovaním policajného štátu.
V navrhovaných zmenách zákonov mu okrem iného prekážalo vypínanie internetových stránok na základe podozrenia z politického extrémizmu. „Toto nie je nevyhnutné. Je to príliš vágna definícia, je tak veľmi jednoduché obviniť niekoho z politického extrémizmu,“ hovoril vlani v decembri. Čo teraz v rámci spojenia so Smerom? Líder SNS A. Danko varoval, že zákony by nemali byť „hysterickou reakciou“. Čo teraz v novej vláde so Smerom? L. Žitňanská z Most-Híd v rozprave navrhovala, aby tzv. protiteroristické zákony boli prijaté na dobu určitú, 18 až 24 mesiacov. G. Gál z Mosta-Híd poukázal v rozprave na to, že sa posilnia právomoci inštitúcií, ktorým najmenej dôverujeme. Čo s tým teraz, keď ide Most vytvoriť stabilitu so Smerom?
Ďalšia téma – dôveryhodnosť polície. Pred rokom v apríli po zásahu policajtov vo Vrbnici L. Žitňanská konštatovala: „K opakovaniu situácie spred dvoch rokov v Moldave nad Bodvou vôbec nemuselo dôjsť, ak by minister R. Kaliňák splnil dve jednoduché úlohy, a to povinnosť použitia videozáznamu pri zásahoch a zriadenie nezávislej policajnej inšpekcie. Inšpekcia policajného zboru je dnes pod gesciou ministra vnútra, ktorý zároveň menuje aj policajného prezidenta. Znamená to nielen absolútnu moc ministra vnútra nad celou políciou, no zároveň aj nad jej kontrolou, ktorá by mala skúmať jej pochybenia. Dá sa pochopiť ľudské zlyhanie, čo sa ale pochopiť a ani ospravedlniť nedá, je neochota poučiť sa a konať zo strany ministra.“
Bude teraz L. Žitňanská stotožnená s R. Kaliňákom ako ministrom vnútra? Ďalšia téma – ústavný súd. L. Žitňanská k situácii v novembri 2015 čierne na bielom konštatovala: „Strana Smer nominovala na uvoľnené miesto ústavného sudcu svojich poslancov, podpredsedníčku parlamentu Laššákovú a poslanca Mamojku. Nie je možné, aby niekto, kto je dlhé roky v politike vo vysokých politických funkciách, niekto, koho palcom prešli aj mnohé z potenciálne sporných situácií pred ústavným súdom, niekto, kto neprotestoval, ale naopak vysvetľoval prechod Š. Harabina z funkcie ministra spravodlivosti do funkcie predsedu najvyššieho súdu, mohol zo dňa na deň v citlivých kauzách nezávisle vykladať ústavu. Smer znovu ukázal, že ústavný súd vidí predovšetkým ako svoju predĺženú ruku a vôbec nie ako základný pilier ochrany ústavnosti a fungovania právneho štátu.“ Čo teraz s tým bok po boku so Smerom?
Chladná kalkulácia politických strán
Viacerí analytici a komentátori začali zdôrazňovať, že pri riešení sa treba pustiť do umenia možného, čomu sa hovorí politika. Len vyvstáva otázka, či po danom rozhodnutí voliča má víťaziť chladný kalkul strán, ktorého výsledkom má byť stabilita naďalej podporujúca vytvorenú pavučinu oligarchicko-partokraticko-korupčného systému? Či má táto stabilita vytvorená na základe kompromisov naďalej tolerovať predražené tendre a štátne zákazky? Či takto vytvorená účelová stabilita sa teraz pustí tímovo do prezidenta, že prečo zdržuje menovanie ústavných sudcov?
Či kompromisy, ktoré majú vytvoriť tú stabilitu, nebudú naďalej rozkladať už aj tak rozložený systém liberálnej demokracie? V ňom má moc byť vyvažovaná kontrolnými mechanizmami a inštitúciami, ale za predchádzajúce štyri roky ich vláda jednej strany prekreslila len na svoj vlastný obraz. Politika by totiž nemala byť iba o chladnej kalkulácii politických strán, ktoré účelovým spojením znovu vyjadria voličovi, rieknuc to slovami klasika, že je hovno, ale keď už kompromis, tak by to malo byť cúvnutie politických strán do úzadia a do popredia dať tzv. úradnícku vládu alebo opätovne dať šancu voličovi.
Bugárova argumentácia na vode
Papier znesie plno sľubov, ale nad tým všetkým budú pre značnú časť verejnosti, ktorá svojou voľbou chcela odstavenie strany SMER-SD od mocenských štruktúr, otázniky nad konaním jednotlivých politikov, ktorí si spojenie so Smerom nevedeli predstaviť, a teraz do neho vleteli. Argumentácia B. Bugára, že bol do rokovania so SMER-SD dotlačený „zdupkaním Sulíka“ (v relácii Téma dňa v TA 3) je postavená na vode. Medzi oznámením národniarov po skončení snemu nezaznela žiadna iniciatíva o rokovaní s SaS a Sieťou o trojzoskupení, ktoré by spoločne išlo do rokovania so Smerom, ale hneď zaznel postoj Most-Híd, že iný variant nie je možný a idú na rokovanie s vládnou stranou.
Rozhodnutie národniarov vidieť svoje účinkovanie skôr v spojenectve so Smerom a nie so Sulíkom muselo byť jasné každému, kto hneď nepodľahol eufórii zo zisku SaS. Veď ak sa pozriete, kto všetko je za chrbtom nového lídra národniarov A. Danka, zistíte, že je to naplnené persónami slotovského obdobia, ktoré už mali vyskúšané vládne spojenie so Smerom. A ani A. Danko si v tejto strane nevybojoval líderstvo v nejakom hodnotovom súboji s predchádzajúcim predsedom J. Slotom, ktorému bol do posledných chvíľ nekritickým podpredsedom, ale niekdajší pán Žiliny sa zo svoje pozície straníckeho lídra vyautoval sám svojimi alkoholovými excesmi za volantom.
Len na margo toho pripomínam, že okolnosti okolo trestu ukazujú, že siločiary jeho predchádzajúcej moci na severe Slovenska stále pretrvávajú a hádam nikto nepochybuje, že na jeho lane sú naďalej persóny za A. Dankom, ktorý bude darmo hovoriť o očiste a novej ére národniarov.
Holport so Smerom nevyvráti oligarchické korene
Argumentácia, že predčasné voľby by nič nevyriešili, lebo Kotleba by dostal viac percent, neznamená, že nahnevanosť časti verejnosti na spôsob vytvorenia aktuálnej vlády sa neprejaví v podpore extrému aj v riadnych voľbách. Ak sa v niektorých hlavách teraz rodí plán, že s Kotlebovým extrémizmom si za štyri roky moc poradí prijatím rôznej legislatívy, tak tie hlavy by si mali uvedomiť, že sa dosiahne pravý opak. Treba si totiž jasne uvedomiť, že voľbou extrému časť jeho voličov uvoľnila nahnevanosť na vytvorený systém vládnutia, ale na druhej strane si treba uvedomiť, že idey Tisovho Slovenského štátu sú zakódované v genetike slovenskej spoločnosti.
Veď nie darmo sa traduje z vojnového obdobia, že každá rodina mala svojho gardistu aj komunistu. A to sa bude dať vykoreniť len intenzívnejšou výchovou v školách, aby si mladá generácia v myšlienkach jedného či druhého totalitarizmu nehľadala východisko vo svojej revolte k slovenskému variantu uplatňovania moci. A hlbokú nedôveru, že by sa v ňom niečo malo zmeniť, určite ani v najmenšom nenaznačil spôsob, akým sa vytvorilo aktuálne vládne zoskupenie. B. Bugár aj R. Procházka sa možno teraz spoliehajú, že za štyri roky bude všetko inak. Obávam sa, že skupina politikov, ktorí išli do holportu so Smerom, nebude mať silu na zmenu systému, v ktorom by bolo totiž treba vyvrátiť jeho oligarchické korene v prepojení na politické strany. A preto sa dá aj v dlhodobejšom horizonte očakávať zvýšenie podpory neštandardnosti, nech sa už volá Kotleba, Kollár či v jemnej podobe Matovič.
Štandardné sú tie, ktoré pavučinu nepretrhnú
Nech už politici akokoľvek zdôrazňujú, že toto bola jediná možnosť, tak jemne povedané zahmlievajú, priamo povedané klamú. Úradnícka vláda s následnými predčasnými voľbami nie je ničím nedemokratickým. Len by sa stalo to, čo by narušilo základný cieľ SMER-SD, nepustiť moc z rúk. Z toho, čo verejnosť vníma, po týchto voľbách vyplýva dosť veľké nebezpečenstvo. Reálne hrozí masívna rezignácia časti verejnosti kontrolovať veci verejné a na tom príliš nezmení ani štvorročné funkčné obdobie vznikajúcej vlády. A tá rezignácia verejnosti spôsobí, že typ politickej strany, ktorej líder vniesol do verejného priestoru pojmy štandardná a neštandardná, bude ľahšie pretrvávať pri moci aj bez nutnosti realizovať podobné scenáre, ako to museli urobiť teraz v strane SMER-SD.
Pritom si treba uvedomiť, žer pojem štandardná vnímajú v najsilnejšej politickej strane ako pomenovanie tých, ktorí vytvorenú pavučinu oligarchicko-partokraticko-korupčného systému nepokazia, ale dokážu participovať. Neštandardné sú tie, ktoré pavučinu zbytočne potrhajú. A keď aj vznikajúca koalícia zabezpečí pre Most-Híd predstavy o menšinovom školstve, možno sa uskutoční aj Procházkova predstava o vylúčení schránkových firiem z verejných zákaziek, tých desať povolebných dní Slovenskom nezatriaslo, pozadie politiky totiž zostáva rovnaké. A to si musia uvedomiť všetci tí, ktorí si vládu so Smerom pred voľbami nevedeli predstaviť, a teraz sa ospravedlňujú tým, že predčasné voľby by priniesli ešte horší variant možnosti na zostavenie vlády a úspechom bude presadenie vlastného programu, hoci v náručí SMER-SD. Sebazničujúci prístup!
